Pokus omyl a Stav vecí anotácia
Posledný rok som okrem iného strávila aj s dvoma prekladmi, ktoré knižne vyšli začiatkom roka 2020.
Zbierka krátkych próz maďarskej autorky Anny T. Szabó Pokus omyl sa mi zdali spočiatku príliš lyrické. Po prvých pochybnostiach ma však strhol prúd príbehov, ktorých rozdielnosť nespočívala len v pestrosti situácií, ale aj narácie. Postavami jej poviedok sú celkom odlišné osoby. Ženy matky, milenky, bezdetné, túžiace po deťoch, týrané aj milované, zneužívané, zanedbávané, ženy bez snov zapriahnuté do každodennosti, aj také, čo snívajú stále. A zopár mužov. Obetavých otcov, sebeckých synov, úchylných partnerov. Anna Szabó T. odhŕňa záves pred ukrývanými pocitmi a životmi. Nešetrí nás. Udiera do tváre mikropríbehmi, ktoré sú ako ostré čriepky, po ktorých neraz kvapká krv.
Druhou knihou bola zbierka esejí Pétera Nádasa Stav vecí. Nádas dáva prekladateľom zabrať vždy. Jeho dlhé, košaté vety a myšlienky treba rozpletať a zasa spletať trpezlivo aj odvážne zároveň. Po jeho viaczväzkových románoch v prekladoch Juliany Szolnokiovej a Kataríny Kráľovej sú však preklady esejí vlastne bonbónikom. Boli ako stretnutie s mysliteľom, nesmierne dôsledným pozorovateľom detailov a súvislostí, v ktorých tieto detaily vytvárajú siete významov. Aj keď autor esej začína storočnou divou hruškou pod svojimi oknami, končí pohľadom cez drobnohľad na spoločenstvo dediny a krajiny. Eseje Pétera Nádasa boli pre mňa poučením o spoločenských pohyboch, orientačným bodom v otázkach etiky aj osobnej zodpovednosti. Sú však aj ponorom do úvah o intímnosti vzťahov a procesov umeleckej tvorivosti, ktoré nám, ako sa niekedy zdá, dávajú krídla.