Prekladatelia odporúčajú nové knihy

Bella Germania

Román Daniela Specka Bella Germania (Inaque, 2020) je poetická taliansko‐nemecká rodinná sága o troch generáciách a ich osudoch, ktorá sa odohráva na pozadí dejín európskej migrácie a historicko‐spoločenských udalostí, ako je teror RAF či napríklad jedna z najväčších tragédií sedemdesiatych rokov – Mníchovská olympiáda. Daniel Speck na pozadí príbehu lásky Nemca – inžiniera Vincenta a Talianky – gastarbeiterky Giulie súčasne odhaľuje to, ako silne ovplyvnila talianska migrácia Nemecko. Migrácia, terorizmus, nepriateľstvo voči cudzincom, zle pochopená cudzia kultúra, tradícia, láska a hľadanie koreňov a odpovede na otázku, kto vlastne sme. Každá epocha má svoju tvár a my pri čítaní starneme spolu s postavami veľmi svojráznych charakterov. Práca na preklade románu Bella Germania bola pre mňa ponorením sa do takmer šesťdesiatich rokov dejín Nemecka a Talianska, ktorá si vyžadovala množstvo rešeršnej, no veľmi obohacujúcej práce a filmového štýlu narácie románu.

Paulína Šedíková Čuhová

Preklad: Paulína Šedíková Čuhová
Redakcia: Lucia Halová
Jazyková redakcia: Martina Kubealaková
Obálka: Barbora Šajgalíková
Vydaveteľstvo: Inaque

Pokus omyl a Stav vecí

Posledný rok som okrem iného strávila aj s dvoma prekladmi, ktoré knižne vyšli začiatkom roka 2020.
Zbierka krátkych próz maďarskej autorky Anny T. Szabó Pokus omyl sa mi zdali spočiatku príliš lyrické. Po prvých pochybnostiach ma však strhol prúd príbehov, ktorých rozdielnosť nespočívala len v pestrosti situácií, ale aj narácie. Postavami jej poviedok sú celkom odlišné osoby. Ženy matky, milenky, bezdetné, túžiace po deťoch, týrané aj milované, zneužívané, zanedbávané, ženy bez snov zapriahnuté do každodennosti, aj také, čo snívajú stále. A zopár mužov. Obetavých otcov, sebeckých synov, úchylných partnerov. Anna Szabó T. odhŕňa záves pred ukrývanými pocitmi a životmi. Nešetrí nás. Udiera do tváre mikropríbehmi, ktoré sú ako ostré čriepky, po ktorých neraz kvapká krv.

Druhou knihou bola zbierka esejí Pétera Nádasa Stav vecí. Nádas dáva prekladateľom zabrať vždy. Jeho dlhé, košaté vety a myšlienky treba rozpletať a zasa spletať trpezlivo aj odvážne zároveň. Po jeho viaczväzkových románoch v prekladoch Juliany Szolnokiovej a Kataríny Kráľovej sú však preklady esejí vlastne bonbónikom. Boli ako stretnutie s mysliteľom, nesmierne dôsledným pozorovateľom detailov a súvislostí, v ktorých tieto detaily vytvárajú siete významov. Aj keď autor esej začína storočnou divou hruškou pod svojimi oknami, končí pohľadom cez drobnohľad na spoločenstvo dediny a krajiny. Eseje Pétera Nádasa boli pre mňa poučením o spoločenských pohyboch, orientačným bodom v otázkach etiky aj osobnej zodpovednosti. Sú však aj ponorom do úvah o intímnosti vzťahov a procesov umeleckej tvorivosti, ktoré nám, ako sa niekedy zdá, dávajú krídla.

Renáta Deáková

Preklad: Renáta Deáková
Redakcia: Karol Chmel, Ondrej Mészáros, Radoslav Passia
Vydaveteľstvo: Zelený kocúr, Platforma pre literatúru a výskum

Max Porter – Lanny

Max Porter zaujal slovenského čitateľa už svojou prvotinou Smútok je tvor s krídlami a teraz vychádza vo vydavateľstve Inaque jeho druhá kniha Lanny, s ktorou sa dostal na longlist Bookerovej ceny v roku 2019. Aj tu sa opäť prejavil jeho vskutku originálny prístup k písaniu. Príbeh dediny, jej obyvateľov a okolitej prírody, príbeh o hľadaní strateného chlapca a vyrovnávaní sa s bezuzdnou kreativitou rozpráva cez útržky rozhovorov jednotlivých postáv. Občas dokonca prepletá cez seba nedopovedané vety, halabala ich hádže na stranu a vytvára tak dojem, že sa k nám skutočne nesie hlas dediny, hlas kolektívnej duše zloženej z jednotlivcov a ich myšlienok. Nevšedný zážitok pre čitateľa, drina pre prekladateľa. A predsa bol aj preklad jedinečným zážitkom a ponorom do všetkých rovín tohto originálneho textu.

Lucia Halová

Preklad: Lucia Halová
Redakcia: Jana Šulková, Martina Kubealaková
Obálka: Barbora Šajgalíková
Vydavateľstvo: Inaque

Srdce temnoty

Keď som začal prekladať Srdce temnoty, netušil som, že v roku 2020 bude kniha rezonovať opäť novým spôsobom. Po násilnej smrti Georga Floyda sa nielen v Amerike rozpútali demonštrácie proti rasizmu a k nim sa následne pridali najmä v Európe protesty voči nekritickému zobrazovaniu koloniálnej minulosti. A práve témy koloniálnej nadvlády, vykorisťovania a rasizmu stoja hlboko v základoch Conradovej slávnej novely. Príbeh námorníka Marlowa, ktorý sa vydáva do Konga za tajomným pánom Kurtzom, nie je len majstrovskou štúdiou samoty, šialenstva a straty ľudskosti, ale aj jedným z prvých popisov krutých koloniálnych praktík a politík. Okrem umeleckej a historickej hodnoty nám navyše táto kniha neustále ponúka priestor klásť si politické otázky, ktoré očividne dodnes nemáme vyriešené.

Tomáš Hučko

Preklad: Tomáš Hučko
Redakcia: Zuzana Ferusová, Lucia Halová
Grafické spracovanie: Jindřich Janíček
Vydavateľstvo: OZ Brak

Mliekar

Román Mliekar je čiastočne autobiografické svedectvo o mieste a dobe, v ktorých Anna Burnsová vyrastala, no zároveň sa dá čítať ako univerzálne platný príbeh o útlaku žien v ultra-konzervatívnej spoločnosti, v ktorej sú úlohy a životné méty žien vopred jasne dané, kde žena nemá právo na súkromie, každý sa môže k jej životu vyjadrovať a posudzovať ho. V komunite, kde je identita jedinca redukovaná na rodovú a rodinnú rolu a determinovaná v rámci čierno-bielej opozície „my“ (členovia našej komunity) alebo „tí druhí“. Mimoriadne originálny štýl románu naplno využíva kompozičnú pružnosť angličtiny. V dlhých, komplexných súvetiach s mnohými vsuvkami a odbočkami, čo imitujú spontánny tok myšlienok, sa miešajú hovorové a nárečové výrazy s knižnou lexikou i s neologizmami. Autorkino literárne majstrovstvo sa prejavuje aj v tom, ako narába s nevyslovenými skutočnosťami a so symbolmi. Tvorba prekladu bola pre mňa veľkým zážitkom, pôžitkom a skúškou. Pevne verím, že slovenská verzia románu obstojí u čitateľov aj vďaka precíznej redakcii Lucie Halovej.

Barbara Sigmundová

Preklad: Barbara Sigmundová
Redakcia: Lucia Halová
Vydavateľstvo: Lindeni

Umenie (?) starnúť alebo ako Baba Jaga zniesla vajce

Dubravku Ugrešićovú som sa rozhodol preložiť z vlastnej iniciatívy. Nepoverilo ma tým žiadne vydavateľstvo, skôr naopak, roky som urputne zápasil s nevôľou slovenských vydavateľov vydať knihu, ktorá nie je komerčná a navyše ju napísala chorvátska spisovateľka (nedobrovoľne) žijúca v exile, v Amsterdame. Prvý raz som sa s ňou stretol osobne. Bolo to v roku 2012 v Bruseli na cigarete počas konferencie a netušil som, s kým sa rozprávam! Myslel som si, že je to nejaká milá pani, ktorá hovorí po srbsky (!) a tešil som sa, že si trošku oprášim jazyk. Až keď vystúpila s prednáškou po Michaelovi Cunnighamovi, začínalo mi dochádzať, s kým som mal tú česť. Odvtedy som sa jej tvorbou stal priam posadnutý, no vnímal som ju hlavne ako tvrdú kritičku vojny v bývalej Juhoslávii. Za svoje názory a ostré eseje kritizujúce nacionalizmus sa dostala na čiernu listinu a musela odísť. Do pozornosti juhoslovanského čitateľstva sa dostala už v osemdesiatych rokoch, vo svete sa preslávila až po odchode z vlasti. Kniha Baba Jaga zniesla vajce ma očarila hneď po prvom prečítaní. Môže sa zdať zvláštne, že výrazne feministický pohľad na starnutie ženy by mohol zaujať muža. Jednoznačne mohol. Nie je to totiž rýdzo feministický pamflet, ale premyslene skonštruovaná postmoderna, ktorá núti každého čitateľa vžiť sa do chradnúcej kože a uvedomiť si vlastnú pominuteľnosť. Snové motívy striedajú skutočné a čitateľ miestami nevie, čo je realita a čo sen. Baba Jaga nie je jedna kniha. Sú to vlastne tri knihy v jednej, ktoré tvoria nerozlučný celok a hladko do seba zapadajú. Niekedy som mal dokonca pocit, že sa inšpirovala Márquezom.

Opatrne by som si dovolil povedať, že Dubravka Ugrešićová má svoje miesto vo svetovej literatúre a rozhodne patrí k tomu lepšiemu, čo európska literatúra vyprodukovala za ostatné roky.

Martin Djovčoš

Preklad: Martin Djovčoš
Redakcia: Marta Součková, Ján Gavura
Vydaveteľstvo: OZ FACE