Lutz Seiler: Kruso (2014) malý pripojený článok
Vzhľadom na kontinuitu tohto ocenenia si až spätne možno uvedomiť, že vo viacerých ocenených románoch zohráva významné miesto vyrovnávanie sa s NDR, respektíve s jej koncom, ktorý nastal v roku 1989. Lutz Seiler na rozdiel od Eugena Rugeho či Ursule Krechelovej nevytvoril epos. Naopak, využíva nanajvýš pôsobivý trik: hlavného hrdinu Edgara nezastihne koniec NDR v Berlíne ani v inom meste, ale na ostrove Hiddensee, kde pracuje ako umývač riadu, teda nielen na samom okraji NDR, ale aj spoločnosti. Edgar sa tu spriatelil s Alexandrom Krusowitschom, prezývaným „Kruso“, a ďaleko od štátu, ktorý kontroluje každý krok, nachádzajú istý druh vnútornej slobody.
V súčasnej nemeckej literatúre predstavuje Seilerov Kruso ojedinelé umelecké dielo: vytvoril v ňom rozpoznateľného človeka, postavu rozporuplnú takmer ako z realistického románu 19. storočia, pritom vonkoncom nie staromódnu. Kruso nie je vzorom, no napriek anarchistickým črtám má svoje zásady, je to jednoducho človek. Človek, akého sa nemeckí autori a autorky, na rozdiel od anglosaského jazykového prostredia, odvážia vytvoriť len zriedka.