Mariana Enriquez: Svoj podiel noci niesť anotácia
Mariana Enriquez napísala rozsiahly román. Rukopis má šesťstopäťdesiat strán. Kniha je rozdelená na šesť nerovnako dlhých častí, ktoré majú aj rytmizujúcu funkciu, aby čitateľ nad dlhým textom „nezaspal“. Každá sa odohráva v inom období argentínskych dejín, má iného rozprávača a iný štýl. Prekladateľsky najzaujímavejšie bolo preto hľadať adekvátny jazyk, tón a rytmus každej z týchto častí a overiť si rôzne registre slovenčiny, no najmä vlastné. A vydržať s dychom až do konca. Pri takom rozsiahlom diele som bola opäť veľmi vďačná redaktorke Kataríne Juskovej za každý zásah a vylepšenie prekladu a Martine Kubealakovej za starostlivé a nápomocné čítanie stránkových korektúr.
Kniha Mariany Enriquez je skladačka a mala by dať zmysel aj čitateľom, ktorí bližšie nepoznajú dejiny Južnej Ameriky. Román patrí do literatúry historickej pamäti. Tú dnes už píšu mladé autorky a mladí autori, ktorí sa (našťastie) nemôžu spoliehať na osobné skúsenosti s diktatúrou, ale spracúvajú svedectvá predchádzajúcich generácií.
Románový obraz Argentíny dotvárajú ikonické „scény z argentínskeho života“ (futbalové zápasy, Maradona, jedlo, všadeprítomné grilovačky, letoviská, pampa a vodopády Iguazú, juhoamerická flóra a fauna… ale aj demonštrácie, prezidentské voľby, Perón, mŕtvoly odporcov režimu vyhadzované z lietadiel do mora). Autorka tento priestor rozšírila alúziami na obľúbených autorov argentínskej, hispanoamerickej a svetovej literatúry (mená, názvy diel, najmä básní, odkazy, citáty) a využila postupy svojich obľúbených literárnych žánrov. Začíname tajomnou road movie naprieč Argentínou a cez mysterióznu lekársku krimi, hororový fantastický realizmus a investigatívnu reportáž by sme mali dospieť k temnému, no o to dramatickejšiemu obrazu argentínskych dejín druhej polovice 20. storočia. Vedú k nemu detaily, kaleidoskopicky a strategicky umiestnené na prekvapujúcich miestach textu. To všetko som sa snažila odhaliť, pochopiť a vložiť do prekladu na pravom mieste, aby mal aj slovenský čitateľ radosť z ich objavovania.
Ťažká téma o krutých rokoch diktatúry, zverstvách a neslobode sa spočiatku akoby týkala len Argentíny, v priebehu prekladu sa však stala aj našou. Slovenské vydanie prišlo v roku 2022 do celkom iného kontextu, v ktorom ako čitatelia sami zažívame to, čo sa mi pri prvom čítaní originálu javilo ako hororové mystery: že najneuveriteľnejšie krutosti sa odohrávajú v reálnom živote.
Aj názov diela, odkazujúci na verš krásnej básne Emily Dickinsonovej, dnes vyznieva inak, ako keď sme sa s vydavateľkou Aňou Ostrihoňovou dohodli, že použijeme jeho širšie znenie, lebo nám ho bolo ľúto „pristrihnúť“. Každý z nás má svoj podiel na noci a musí „svoj podiel noci niesť“.
Preklad tejto knihy vo forme štipendia podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.