Marie-Theres Cermann: ViceVersa 2021. Prvý slovensko-nemecký prekladateľský workshop
Stretnú sa šiesti Slováci, štyria Nemci a jedna Češka v októbri v Loorene a… Nie, to nie je začiatok vtipu, ale náročného pracovného týždňa vo švajčiarskom prekladateľskom dome Looren pri Wernethausene.
Uz v roku 2019 sa tam uskutočnil česko-slovensko-nemecký prekladateľský seminár a tentoraz v októbri 2021 vycestovalo desať prekladateliek a prekladateľov na prvý slovensko-nemecký prekladateľský workshop ViceVersa, na ktorom sa zišli prekladatelia umeleckej literatúry z nemeckého jazyka do slovenčiny alebo opačne.
ViceVersa je program medzinárodného vzdelávania literárnych prekladateľov a podporuje ho TOLEDO (Nemecký fond prekladateľov), Nadácia Roberta Boscha, Švajčiarska kultúrna nadácia Pro Helvetia a v tomto prípade sa pridali aj Goetheho inštitút v Bratislave a Literárne informačné centrum. Cieľom je jazyková a kultúrna výmena, čo pre nás konkrétne znamená kvalifikovanú diskusiu o špecifikách umeleckého prekladu v daných jazykových kombináciách.
Pod vedením etablovaných prekladateľov Jána Jambora zo Slovenska a Mirka Kraetscha z Berlína sme sa ihneď pustili do práce, ktorá sa vlastne začala už vopred, pretože podmienkou účasti bolo nielen zaslanie vlastného prekladu z úryvku vybraného umeleckého diela, ale aj analýza práce kolegýň a kolegov. Spektrum predložených textov bolo široké a pestré, počnúc Michalom Hvoreckým (preklad do nemčiny: Mirko Kraetsch), Petrom Stammom (preklad do slovenčiny: Milina Svítková) a W. G. Sebaldom (preklad do slovenčiny: Michal Hvorecký), cez Pavla Rankova (preklad do nemčiny: Slávka Rude-Porubská), Katku Kucbelovú (preklad do nemčiny: Eva Profousová) až po Arthura Koestlera (preklad do slovenčiny: Miloslav Szabó), aby som uviedla len niekoľko príkladov.
Mimoriadne zaujímavo sme spolu pracovali na texte „Hochzeitsflug“ (Svadobný let) švajčiarskeho autora Yusufa Yeşilöza v slovenskom preklade Jána Jambora. Po workshope sme totiž privítali v prekladateľskom dome samotného autora, ktorý prišiel čítať a diskutovať. Hoci Yeşilöz nehovorí po slovensky, ochotne odpovedal na mnohé konkrétne otázky týkajúce sa detailov textu a významov, a predniesol takisto úryvky zo svojej súčasnej prozaickej tvorby. A práve to je hlavný obsah a náplň workshopu, na ktorú sa počas piatich pracovných dní sústredila naša pozornosť: podrobná spätná väzba k textom i prekladom. Vytvoril sa priestor pre profesionálne diskusie o úskaliach umeleckého prekladu, a to v intenzívnej pracovnej atmosfére s dvojhodinovým editovaním pre každého z účastníkov. Hovorili sme o veľmi praktických i všeobecných otázkach, každý dostal cenné rady na konkrétnych príkladoch z textu, ale diskutovalo sa aj o postupe pri prekladaní.
Chutné jedlá od kuchárky domu pani Antónie, odľahlé horské prostredie a priateľská atmosféra vytvorili na týždeň ideálne pracovné podmienky. Profesionálne rozhovory často celkom prirodzene trvali do neskorých večerných hodín. A práve to sa mi vidí pre prekladateľky a prekladateľov veľmi cenné, pretože, ako sa hovorí po nemecky, bežne pracujeme osamote v tichej izbe, len v spoločnosti textu. Preto považujem výmenu kvalifikovaných rád a profesionálnych skúseností medzi nositeľmi dvoch jazykov, ako aj nadväzovanie dôležitých kontaktov a interkultúrnu výmenu za nesmierne dôležité obohatenie.
Okrem prakticky zameraných spoločných seminárov program workshopu doplnili odborne orientované prednášky, napríklad predstavenie grantovej schémy Pro Helvetia alebo online seminár so švajčiarskym redaktorom vplyvného digitálneho magazínu Republik a uznávaným literárnym kritikom Danielom Grafom venovaný kritike prekladu.
Po týždni v horách nad Zürišským jazerom sme sa všetci doslova nadýchli čerstvého alpského vzduchu, získali sme nové nápady aj podnety a – napriek niekoľkým intenzívnym lesným prechádzkam – azda aj viac tuku v tele. No všetci sme sa zhodli: Prosím, čoskoro znova! Takže nabudúce na Slovensku?
Marie-T. Cermann, Lipsko
Marie-Theres Cermann
Marie-Theres Cermann
Foto: Archív autorkysa narodila v roku 1980 v Durínsku. Po skončení strednej školy absolvovala v rokoch 1998-1999 dobrovoľnícky sociálny projekt na Slovensku. Potom študovala prekladateľstvo z francúzštiny, portugalčiny, slovenčiny a nemčinu v Lipsku, Clermont-Ferrande (Francúzsko) a Florianópolise (Brazília). Má tri dcéry a žije v Lipsku. Prekladá odborné texty z oblasti medicíny a práva a už niekoľko rokov aj texty a knihy slovenských autorov, ako sú Balla, Ivan Medeši, Marek Vadas a Ivana Gibová. Okrem iného prekladá články z oblasti literatúry, kultúry, spoločnosti a rodiny pre slovensko-česko-nemecký online magazín JÁDU Goetheho inštitútu.