Slavenka Drakulić: Teória smútku Milevy Einsteinovej anotácia
Tento román bol pre mňa objavný z dvoch dôvodov – po prvý raz pre mňa odkryl komplikovaný osud Einsteinovej ženy Milevy Marićovej a zároveň ma osobne zasiahol emocionálnou hĺbkou popisu zážitkov odcudzenia, zrady, bolesti a osamelosti v jej partnerskom vzťahu. Talentovaná srbská matematička bola jednou z prvých žien, ktoré študovali teoretickú fyziku na prestížnej Polytechnickej univerzite v Zürichu, no nakoniec po nej v histórii ostala iba hmlistá stopa s nálepkou „prvá žena Alberta Einsteina“. Prečo je to tak, prečo sa niekto s takým ohromným potenciálom nestane svojbytnou dejinnou entitou, je otázka, ktorá predstavuje jadro Drakulićovej románu. Pre autorku nie je dôležitá biografická rekonštrukcia udalostí, ktorá je čiastočne možná na základe listovej pozostalosti a v diele je aj priznaná prostredníctvom niekoľkých citátov, zameriava sa skôr na fiktívnu emocionálnu a psychologickú rekonštrukciu, pracuje s princípom zastavenia, zamerania sa na detail a vytvára tak veľmi sugestívny a autentický obraz svojej postavy aj situácie, v ktorej sa ocitla. Zároveň ide o príbeh, ktorý svojou univerzálnosťou prestupuje časom a priestorom – matka, ktorej sa nepodarilo naplniť svoje profesionálne ambície, a žena, ktorá sa po rozpade manželstva borí s existenčnými problémami a zabezpečením seba a svojej rodiny. Ako prekladateľka začiatočníčka som, celkom prakticky, ocenila jazykovú jednoduchosť diela, nenarazila som na žiadne významnejšie oriešky, týkajúce sa jazyka či reálií. Drakulić píše jednoduchým, moderným jazykom obohateným o metafory skôr obrazové a situačno-príbehové než štylistické. Je však fascinujúce, ako týmito subtílnymi jazykovými prostriedkami dokáže čitateľa vtiahnuť do emocionálneho sveta, ktorý je svojou údernosťou a naliehavosťou až hmatateľný, dosahuje fyzické kvality. Najväčšou výzvou bolo tento zážitok vo svojej úplnosti sprostredkovať.