Braj Bihari Kachru: Alchýmia angličtiny preklad

Z angličtiny preložila Jana Pernišová

Anglický jazyk je nástrojom moci, nadvlády, elitárskej identity aj komunikácie naprieč kontinentmi. Obdobie „bremena bieleho muža“ sa síce v politickom zmysle prakticky skončilo a Britská India je už minulosťou, no lingvistické a kultúrne následky imperializmu nenávratne pretvorili pomery vo svete – z hľadiska lingvistickej ekológie sa napríklad Afrika značne líši od Ázie – a angličtina sa stala neoddeliteľnou súčasťou nového komplexného sociolingvistického prostredia. Jej koloniálne variácie sa postupom času začali používať ako nepôvodné druhé jazyky a tento status si zachovali aj po vyše dvoch storočiach. Nepôvodnosť spomínaných druhov angličtiny je dôležitá nielen z hľadiska postoja, ale aj v lingvistickom a sociolingvistickom kontexte.

V Indii nadobudli celonárodné funkcie iba sanskrit, angličtina, hindčina a do istej miery aj perzština. Sanskrit sa používa len vo vymedzených sférach a aktívne ním hovorí iba zlomok obyvateľov s výnimkou profesionálnych panditov¹. Hindčine zase neprospieva kontroverzia medzi hindčinou, urdčinou a hindustančinou. Podpora hindustančiny ochabla po získaní nezávislosti a po smrti jej oddaného a mimoriadne vplyvného zástancu Gándhího sa takmer vyparila z povedomia verejnosti. Nadšení, priam euforickí prívrženci hindčiny sa zase nedokázali vydať konštruktívnym (a realistickým) smerom, a to najmä po štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Práve vďaka tomu sa angličtina dosiaľ spája s mocou a prestížou.

1) Pozn. prekl.: pandit – čestný titul klasicky vzdelaných brahmanov, filozofov a znalcov sanskritu. (Slovník cudzích slov, 2005).

Z hľadiska štátnej správy plní anglický jazyk prinajmenšom dve funkcie. Poskytuje krajine lingvistický nástroj na dosiahnutie administratívnej kohéznosti (napríklad v južnej Ázii či v niektorých častiach Afriky) a okrem toho vytvára priestor pre širšiu komunikáciu (na národnej i medzinárodnej úrovni). Pravdaže, používanie angličtiny sa často nestretáva s nadšením, práve naopak, prináša so sebou mnoho zjavných nevýhod a má ďalekosiahle kultúrne a spoločenské následky. Pôvodné jazyky však v tomto boji beztak ťahajú za kratší koniec.

Angličtina má totiž nespornú výrazovú i lingvistickú výhodu – predstavuje neutrálny vyjadrovací prostriedok v mnohých kontextoch, kde sa v pôvodných jazykoch, dialektoch a štýloch vyvinuli rôzne nežiaduce konotácie. Zatiaľ čo pôvodné jazykové kódy sú z funkčného hľadiska poznačené rozdielmi medzi jednotlivými kastami, náboženstvami, regiónmi a pod., angličtina je v nepôvodnom prostredí bezpríznaková. Spočiatku bola jazykom cudzokrajného vladára, no tento nedostatok časom zatienil fakt, že používateľom poskytuje nebývalé možnosti. Áno, spája sa s neveľkou privilegovanou skupinou používateľov, ale treba si uvedomiť, že práve pre nich je neutrálny jazyk skutočne nevyhnutný (napríklad pre tamilsky hovoriacich obyvateľov Tamilnádu či bengálsky hovoriacich obyvateľov Západného Bengálska). V Indii sa najčastejšie používa hindčina (hovorí ňou 46 percent populácie), no rovnako ako jej ďalšie variety (napríklad hindustančina či urdčina) sa tradične spája s konkrétnymi skupinami obyvateľov. Hindčinu spravidla preferujú hinduisti, urdčinu zase moslimovia a hindustančinu rafinovaní politickí panditi, ktorí jej ale nedokázali zaistiť dostatočnú volebnú podporu. Spomínané zadelenie nemusí byť vždy správne, ide však o všeobecne ustálený dojem zo spomínaných jazykov. Anglický jazyk má v tomto ohľade značnú výhodu, lebo nie je viazaný na konkrétne náboženstvo či etnikum.

Nech už má angličtina akékoľvek nevýhody, stále zosobňuje moc i bezhraničné možnosti a nie je poznačená obmedzeniami, ktoré sa pripisujú pôvodným jazykom.

Výrazová neutrálnosť a moc

Ako sme spomínali v predošlých štúdiách (Kachru 1978, 1982a), v prelínaní jazykových kódov angličtina slúži na neutralizovanie výrazov, ktoré sa hovoriaci zdráha použiť v rodnom jazyku či dialekte. Prelínaním jazykových kódov (code-mixing) označujeme používanie lexikálnych jednotiek či fráz jedného jazyka počas rozpravy v inom jazyku. Neutralizácia teda predstavuje lingvistickú stratégiu, ktorej cieľom je vyhnúť sa tradičným, kultúrnym či citovým konotáciám konkrétnej lingvistickej jednotky tým, že ju nahradíme jednotkou z iného jazykového kódu. Požičané slovo alebo fráza odkazuje na rovnaký význam, no v kontexte danej kultúry nemá žiadne konotácie. Nejde teda o výpožičku, ktorá by zapĺňala lexikálnu medzeru v jazyku. Napríklad pôvodné kašmírske slovo mond (vdova) vyvoláva tradičné konotácie spojené s vdovským stavom. Používa sa výlučne v urážkach a nadávkach, v slušnom rozhovore hinduisti preferujú výraz védvá (po hindsky vidhvá), prípadne anglické widow. Annamalai (1978) zase uvádza, že tamilské slová maččán a attimbér jasne poukazujú na kastu hovoriaceho, čo v niektorých prípadoch nemusí byť žiaduce. Tamilčania ich teda často nahrádzajú anglickým výrazom brother-in-law (švagor). Aj anglické slovo rice (ryža) je výrazovo neutrálne v porovnaní s tamilským sádam či sóru (puristické). Lexikálna jednotka sa navyše v pôvodnom jazyku môže spájať s konkrétnym štýlom—ako príklad uvedieme tamilské slová manaivi (formálne) a penditti (hovorové), zatiaľ čo anglický výraz wife (manželka) nie je štylisticky obmedzený.

Použitie angličtiny v podobných kontextoch môže viesť k dvojakej neutralizácii. Po prvé, angličtina predstavuje doplnkový jazykový kód, kde je požadovaný význam oslobodený od kultúrnych odtienkov či konotácií (bez ohľadu na to, či dochádza k prelínaniu kódov alebo nie). Po druhé, používaním angličtiny vznikajú nové, navzájom sa prelínajúce verzie jazyka. Lexikalizácia z angličtiny sa hojne využíva najmä v kontexte príbuzenských vzťahov, tabuizovaných tém, vedy a technológie, ako aj pri opisovaní pohlavných orgánov či smrti. Moag (1982, 276) hovorí o „spoločenskej neutrálnosti“ angličtiny v prostredí Fidži, no toto tvrdenie možno aplikovať na bezmála všetky krajiny, kde angličtina slúži ako nepôvodný druhý jazyk. Moag tvrdí, že Tongania a Fidžijčania „považujú angličtinu za jediný bezpečný prostriedok komunikácie s vyššie postavenými osobami. Pomáha im utajiť neznalosť jednotlivých nárečí a zároveň im poskytuje viac-menej neutrálnu pôdu na rozhovory s tradičnými nadriadenými…“ (276)

Kontaktné literatúry v angličtine – kreativita v druhom jazyku

Kontaktné literatúry v anglickom jazyku sa vyznačujú niekoľkými charakteristickými črtami, z ktorých môžeme spomenúť hneď dve. Prvú možno ilustrovať na príklade juhoázijských literatúr, v ktorých prevládajú tri jazyky – sanskrit, perzština a hindčina. Zo štylistickej a obsahovej stránky sanskrit nadväzuje predovšetkým na tradíciu, zatiaľ čo perzština (v indickej forme) a urdčina si zachovali perzsko-arabské štylistické prvky, metafory i symbolizmus. Tradicionalistickí hinduisti považujú urdské metafory, experimentovanie s formou a tematickú škálu za prejav nepôvodnej (islamskej) tradície, v ktorej urdská literatúra dosiaľ nachádza inšpiráciu. Neberú však do úvahy významný hindský prínos k urdskému jazyku ani fakt, že sa stal jazykom národnej obrody. Indickej literatúry v anglickom jazyku sa podobné predsudky netýkajú. Podarilo sa jej zjednotiť početnú skupinu juhoázijských nacionalistov, intelektuálov a spisovateľov a ponúknuť Indii novú perspektívu prostredníctvom „cudzieho“ jazyka.

Indickí autori píšuci po anglicky (pozri Mukherjee 1971; Paramesrawan 1976) ako R. K. Nárájan, Mulk Rádž Ánand a Rádža Ráo (napr. v diele Kanthapura) dokázali posunúť vnímanie regionálneho, spoločenského a politického kontextu Indie na novú úroveň. Z lingvistického hľadiska tak indianizácia angličtiny nadobudla inštitucionalizovaný status.

Zo sociologického hľadiska teda angličtina poskytuje indickým spisovateľom lingvistický nástroj a sociálno-politický rozmer, ktoré sa značne líšia od lingvistických nástrojov a tradícií dostupných v domácich jazykoch. Autor , pre ktorého angličtina nie je materinskou rečou, sa pohybuje v dvoch tradíciách súčasne. Z psychologického hľadiska si jeho mnohojazyčná rola vyžaduje adaptáciu, nehovoriac o tom, že ide o kontroverzný a z lingvistického hľadiska náročný počin, keďže pisateľ musí prispôsobovať jazyk novému kontextu. Podobným autorom sa preto často pripisujú novátorské názory, nové hodnotové systémy, netradičné lingvistické zmýšľanie či zavádzanie inovácií.

Tým sa dostávame k opačnej stránke spomínanej kontroverzie. Je potrebné preskúmať, ako táto zmena ovplyvnila nielen indické (a africké) jazyky, ale aj obyvateľov, ktorí nehovoria po anglicky, aké sociologické či názorové dôsledky priniesla, a v neposlednom rade, ako sa podpísala na autoroch, ktorí pracujú s rozšírenými i menej rozšírenými indickými jazykmi.

Postkoloniálne obdobie

Od získania nezávislosti nadobudla kontroverzia spojená s angličtinou nové rozmery. Jej väzby na zahraničné mocnosti či anglickú a americkú kultúru sa postupne dostali do úzadia a viac sa nevníma ako nástroj na odovzdávanie výlučne západných tradícií. Napokon, aj nedomorodé médium môže slúžiť na prenos domorodých myšlienok. V niekoľkých ázijských i afrických krajinách plní anglický jazyk viacero jasne vymedzených doplnkových funkcií na národnej i medzinárodnej úrovni. Získal teda novú mocenskú základňu, spája sa s novým druhom elitárstva a s ohľadom na jeho rastúce pole pôsobnosti si ľudia kladú otázku, či ho v Indii, Afrike a juhovýchodnej Ázii stále možno zaraďovať medzi nedomorodé („cudzie“) jazyky.

Je možné, že sa angličtina v Indii stala predmetom prispôsobovania a kultúrnej asimilácie – skrátka, že sa poindčila? Indický spisovateľ a filozof Rádža Ráo jej pripisuje prinajmenšom rovnakú moc ako sanskritu, ak nie väčšiu: „Ako vraví významný indický mudrc, ani sanskrit nemá monopol na pravdu. Pravdu možno šíriť v akomkoľvek jazyku – čím univerzálnejšom, tým lepšie. Ak je metafyzika skutočne hlavným prínosom Indie k svetovej civilizácii, ako tvrdíme, potom ju treba vyjadriť v čo najrozšírenejšom jazyku, aby bola univerzálna… a pokiaľ je angličtina univerzálna, znamená to, že je aj indická… Možno teda povedať, že kým sme naozaj Indovia – nie nacionalisti, ale praví Indovia s nezameniteľnou indickou dušou –, anglický jazyk bude vždy v nás a medzi nami, nie ako hosť či priateľ, ale náš brat, neoddeliteľná súčasť našej kasty, nášho vierovyznania, presvedčenia i našich tradícií.“ (Rao 1978, 421)

Novovzniknuté mocenské základne v Afrike a Ázii vzbudzujú pochybnosti o tradične akceptovaných externe normatívnych štandardoch inštitucionalizovaných druhov anglického jazyka. Jeho nové variety disponujú vlastnými lingvistickými a kultúrnymi ekológiami i sociologickými kontextmi a vďaka adaptácii získali novú identitu…

Dalo by sa povedať, že súčasná angličtina disponuje mnohými definujúcimi kontextmi naprieč kultúrami a jazykmi a to isté platí aj pre rastúci počet literatúr v anglickom jazyku. Britská či americká literatúra predstavujú len zlomok z celkového spektra. Tieto „nové“ tradície, ktoré v skutočnosti vznikli už dávnejšie, by mali byť zahrnuté do tradície „literatúr v angličtine“… (Narasimhaiah 1978)

Alchýmia angličtiny (súčasnej aj budúcej) nám teda otvára cestu nielen k spoločenskému postaveniu, ale aj k nadovšetko žiaducej moci a poznaniu, a predstavuje významný lingvistický nástroj manipulácie i kontroly. Zanechala tiež hlbokú pečať na jazykoch a literatúrach krajín nezápadného sveta. Vyvolala skutočnú „transmutáciu“ jazykov a pripravila ich na nové spoločenské, vedecké i technologické požiadavky dnešnej doby. Proces anglicizácie uviedol do pohybu štylistické i tematické inovácie a pomohol „zmodernizovať“ komunikačné registre. O dominantnom vplyve angličtiny svedčí aj fakt, že sa zaslúžila o vznik novej kasty anglicky hovoriacich spoločenstiev naprieč kultúrami i jazykmi. Ide o relatívne malú, no významnú kastu, a jej hodnoty i postoje nie sú vždy v súlade s tradičnými hodnotami spoločnosti. Prístup k medzinárodnej moci dosiaľ nikdy nespočíval v rukách jedinej jazykovej skupiny, ale dnes môžeme pozorovať posun moci od tradičnej kastovej štruktúry a vznik novej kasty. Angličtina teda prispela nielen k rozvoju jednotlivých jazykov a literatúr, ale aj k mimoriadne dôležitej spoločenskej zmene.

Braj B. Kachru, „The Alchemy of English.“ The Alchemy of English: The Spread, functions and Models of Non-Native Englishes. Oxford: Pergamon Institute, 1986, str. 291-295.

Braj Bihari Kachru

Braj Bihari Kachru

Foto: degruyter.com

(1932 – 2016) bol indický jazykovedec, ktorý skúmal dialekty angličtiny a ich používanie na celom svete. Je známy najmä ako autor termínu „svetové angličtiny“.

Narodil sa v Kašmíre v rodine učiteľa, jeho rodným jazykom bola kašmírčina. Veľký vplyv na neho mali diskusie o politike, literatúre a filozofii, ktoré viedol jeho otec s intelektuálmi a básnikmi, ako napr. Zinda Kaul Masterji, u nich doma. Po štúdiu anglickej literatúry v Indii odišiel do Veľkej Británie, kde v roku 1962 obhájil doktorát z lingvistiky na Edinburghskej univerzite. Profesionálne pôsobil na University of Illinois v USA, kde viedol Katedru lingvistiky. Bol predsedom Americkej asociácie aplikovanej lingvistiky a Medzinárodnej asociácie svetových angličtín (International Association for World Englishes). Je autorom alebo zostavovateľom vyše 25 kníh a desiatok vedeckých štúdií. Kniha The Alchemy of English: The Spread, Functions and Models of Non-Native Englishes (1986) získala knižnú cenu Vojvodu z Edinburghu. Kachru tiež prispel do významných kníh vo svojom odbore, ako napr. The Cambridge History of the English Language alebo The Oxford Companion to the English Language.

Dobrota Pucherová

Jana Pernišová

Foto: Archív autorky

Jana Pernišová

Vyštudovala som prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii anglický/ruský jazyk na UKF v Nitre a od roku 2013 sa aktívne venujem umeleckému prekladu. Prekladala som už pre vydavateľstvá Slovenský spisovateľ aj Ikar, v posledných rokoch spolupracujem najmä s vydavateľstvom Tatran. Ako vášnivá čitateľka sa veľmi teším, že môžem týmto spôsobom prinášať knihy cudzokrajných autorov slovenskému publiku. Pri preklade kníh Georgea R. R. Martina Tanec s drakmi a Oheň a krv som spolupracovala s inými prekladateľkami.