O preklade kapitoly o rodovo neutrálnej postave v knihe Dievča, žena, iné z prekladateľskej dielne

Dievča, žena, iné je kniha britskej autorky Bernardine Evaristo, za ktorú v roku 2019 získala Bookerovu cenu. Rozpráva príbeh dvanástich britských žien rôzneho veku a v rôznych obdobiach dvadsiateho storočia. Ide o prisťahovalkyne či ich dcéry a vnučky, ktoré sa už narodili v novej krajine, ich príbehy sa prepájajú a spolu tvoria mozaiku života ženy s najrôznejšími úskaliami. Každá ponúka svojský pohľad a autorka každej dopriala vlastné vyjadrovacie prostriedky.

Jednou z postáv je Megan, dievča, ktoré nenapĺňa matkinu predstavu o dcérke v ružových šatočkách a rozkošných topánočkách, pretože zo všetkého najradšej nosí voľné kapsáče a košele a behá po farme svojej prastarej mamy. Napokon odíde z rodičovského domu a po veľmi hektickom zmätenom období narazí v online priestore na myšlienky feminizmu a rodovú tematiku. Postupne si uvedomí, že sa vlastne nikdy necítila ako žena, no nechce byť ani mužom. Zmení si meno na Morgan a začína nový život ako nebinárna osoba.

Aj kapitola Megan/Morgan je teda najskôr kapitolou z pohľadu ženy, no potom sa jazyk mení a sprostredkúva pohľad nebinárnej osoby.

S frajerkou Bibi rozmýšľajú, aké zámená zvoliť:

„they discussed the best gender-neutral alternatives such as ae, e, ey, per, they, and tested each word to see if the words tripped off the tongue or tripped over it, ditto with the alternatives to his and hers: hirs, aers, eirs, pers, theirs and xyrs
Megan decided to try out they and theirs…“

(„rozoberali najvhodnejšie rodovo neutrálne alternatívny ako ae, e, ey, per, they, skúšali každé slovo, či im splynie z jazyka alebo sa na ňom zamotá, ako alternatívy k jeho a jej: hirs, aers, eirs, pers, theirs a xyrs
Megan sa rozhodla, že vyskúša they a theirs…“)

Napokon sa rozhodnú pre zámeno they a jeho privlastňovaciu formu their, čiže oni a ich, čo je v angličtine už celkom bežne používané zámeno pre osobu, pri ktorej nepoznáme rod alebo ho nechceme uviesť (napríklad reader je čitateľ i čitateľka, ak to ďalej v texte nechceme špecifikovať, použijeme zámeno they, hoci naďalej hovoríme o jednej osobe).
Pre zjednodušenie práce som sa chvíľu aj ja pohrávala s myšlienkou postupovať rovnako ako autorka originálu so zámenom oni a používať ho v jednotnom čísle (bolo by to jednoduchšie z hľadiska úspory času aj náročnosti – prekladala by som to, čo je napísané v origináli a nemusela tvoriť vlastnú stratégiu).

Neuvedomila som si však, že v slovenčine zďaleka nestačí vyriešiť zámeno, musíme sa totiž vysporiadať aj so slovesom v minulom čase, keďže tam sa vždy rozlišuje gramatický rod (robil/robila). Pri zámene oni by som teda musela používať množné číslo, čo je naozaj mätúce. Ďalším kameňom úrazu by boli prídavné mená, ktoré takisto striktne rozlišujú rod (pekný, pekná) a v množnom čísle by miatli ešte viac (pekní či pekné?).

Nápad ísť cestou originálu stroskotal ešte pred vyplávaním z prístavu.
Rozhodla som sa pozrieť, ako to vyriešili kolegyne prekladateľky do iných jazykov. K dispozícii som mala tieto preklady:

český Dívka, žena, jiné, preložila Viktorie Hanišová, vyšiel v Host, 2020

„diskutovali o gramatických genderově neutrálních alternativách, xon, oni, byl*a, každé slovo si vyzkoušely, aby zjistili, jak jim jde do pusy
Megan sa rozhodla, že bude rody střídat, jednou bude on a jindy ona“

portugalský (brazílsky) Garota, mulher, outras, preložila Camila von Holdefer, vyšiel v Companhia das Letras, 2020

„discutiram as melhores alternativas de gênero neutro, como el, ilu, elu, ile, e testaram cada palavra para ver se tropeçava ou deslizava na língua, fizeram a mesma coisa com as alterantivas para dele e dela: del, dilu, delu, dile, delx, del@
Megan decidiu testar elu e delu…“

španielsky Niña, mujer, otras, preložila Julia Osuna Aguilar, vyšiel v Alianza Editorial, 2020

„discutieron las mejores alternativas de pronombres de género neutro como ela, elloelle y los fueron probando para ver si se les trababa la lengua o salían fácil, otro tanto con las alternativas para los morfemas: -x, -@, -i, -e
Megan decidió intentarlo con los pronombres elle y le y el morfema -e

taliansky Ragazza, donna, altro, preložila Martina Testa, vyšiel v Edizioni SUR, 2020

„parlarono di quali fossero le migliori alternative per indicare con un pronome la neutralità di genere: tipo ae, e, ey, per, they, e testarono ogni parola per vedere se in una frase scorreva bene o ci si inceppava a dirla, idem per le alternative a his e hers: hirs, aers, eirs, pers, theirs e xyrs
Megan decise di provare they e theirs…“

České riešenie ma neoslovilo, Megan sa predsa rozhoduje pre novú identitu, s ktorou si chce život ujasniť, nie ho ešte väčšmi komplikovať preskakovaním medzi rodmi: chce byť bezrodová, nie rôznorodá.

Románske jazyky sa museli tak ako slovenčina vyrovnať s viacerými gramatickými javmi, nielen so zámenom, ale napríklad aj s koncovkami prídavných mien. Portugalčina a španielčina uvádzajú aj tvar, ktorý sa v písanej komunikácii v týchto jazykoch používa čoraz bežnejšie: znak pre zavináč na vyjadrenie obojakého zakončenia zámena, prídavného či podstatného mena, napríklad tod@s znamená todos – všetci aj todas – všetky. Je to veľmi pekné využitie tvaru tohto znaku, keďže je okrúhly ako o a zároveň v sebe obsahuje a, no funguje naozaj iba v písanom prejave, preto sa ani jedna prekladateľka nevybrala týmto smerom.

Brazílska prekladateľka si zvolila tvar elu, v ktorom nahradila koncové -o mužského rodu alebo koncové -a ženského rodu písmenom -u, čím vzniklo rodovo neutrálne zámeno. A k nemu analogicky odvodené privlastňovacie zámeno delu (namiesto dele – jeho, ho, a dela – jej, ju). V tejto pasáži neuvádza, ako sa rozhodla riešiť zakončenie prídavných mien, keďže románske jazyky aj pri nich rozlišujú dva rody (napr. lindo – pekný, linda – pekná).

Španielska prekladateľka postupovala v podstate rovnako výberom zámena elle, ktoré je zakončené rodovo neutrálnym -e namiesto -o pre mužský rod či -a pre ženský rod. Na rozdiel od brazílskej kolegyne sa už v tejto pasáži zaoberala aj koncovkou prídavných mien a takisto jej voľba padla na neutrálne -e.

V španielčine je však používanie bezrodového jazyka o dosť rozšírenejšie a zaužívanejšie než na Slovensku. V hispánskych literatúrach nájdeme viaceré literárne diela, ktoré cielene využívajú bezrodový jazyk za pomoci systematického nahrádzania všetkých ženských a a mužských o neutrálnym e. (Napríklad román Any Ojeda Vikinga Bonsái).
Španielčina a portugalčina tu majú oproti slovanským jazykom veľkú výhodu, keďže mužský a ženský rod (členov, zámen, čísloviek, prídavných mien, podstatných mien) sa v nich tvorí veľmi pravidelne, a tak sa v zásade takmer vždy dá nahradiť indikátor mužského či ženského rodu rovnakou neutrálnou koncovkou. Na druhej strane slovesá nerozlišujú mužský a ženský rod, takže sú automaticky rodovo neutrálne.

Talianska prekladateľka sa rozhodla pre anglické zámená they a their (teda oni a ich) zrejme v duchu exotizačného prístupu k prekladu. Ani ona sa v tejto pasáži nevenuje prídavným menám.
Tieto preklady ma inšpirovali hľadať komplexnejšie riešenie. Jedno sa mi ponúklo v publikácii Agender/Bezrod, Potreba a aplikácia neutrálneho gramatického rodu v slovenskom jazyku od Jakuba Séleša, ktorá je voľne dostupná online a vysvetľuje pravidlá, definície a presné použitie bezrodového jazyka. Táto iniciatíva vychádza priamo z dotknutej komunity.
Rozhodla som sa postupovať podľa tejto publikácie, tu je môj preklad úryvku citovaného vyššie v origináli i v rôznych jazykových mutáciách:

„rozoberali najvhodnejšie rodovo neutrálne alternatívny ako en, on*a, ono, skúšali každé slovo, či im splynie z jazyka alebo sa na ňom zamotá, enu a jena ako alternatívy k jeho, jemu a jej a k minulému času slovies bol*a, bolo
Megan sa rozhodla, že vyskúša en, enu, jena a bolo…“

Pri slovesách a prídavných menách som sa vybrala cestou stredného rodu, teda neutra, ktoré má neutrálnosť aj zlatú strednú cestu priamo v pomenovaní.
Toto riešenie sa napokon ukázalo ako najprirodzenejšie, skutočne u mňa dosiahlo mentálny odstup od rodu, zrazu som pred sebou videla človeka v košeli, nohaviciach a poltopánkach a neuvažovala som nad tým, či je žena alebo muž.

Postupne som si zvykala na nové zámeno en a jeho formy, ale veľakrát som sa pomýlila, až som si začala v duchu namiesto tohto nového zámena dosadzovať zámená ona, ju, jej, a išlo mi to akosi ľahšie. So zámenom on to paradoxne nefungovalo, lebo mi chýbalo rozlíšenie mu/ho a jemu/jeho, napríklad vo vetách: Povedz mu to; Povedz to jemu; kde v druhej vete dlhšia forma zámena vyjadruje dôraz. Ženský tvar nemá rôzne formy a stačí pri ňom zmeniť slovosled.

Posledným zádrhom bolo spoločné zámeno pre Morgan a jena partnerku. Morgan žije s transženou Bibi, ktorá prijala ženský rod. Ako ich označovať ako dvojicu? Ony či oni majú niečo rady či radi? Rozhodla som sa pre formy ony a rady, pretože je to množné číslo aj pre stredný rod, čo sa mi v tomto prípade hodilo.

Preklad tejto kapitoly, teda jej nebinárnej časti, bol skutočne náročný, pretože som zrazu bola nútená rozmýšľať nad textom úplne novým spôsobom, slová, ktoré inokedy automaticky ťukám do počítača, museli prechádzať novým sitom, občas som priam cítila, ako sa mi v mozgu horko-ťažko vytvárajú nové spojenia. Predsa len je požiadavka na bezrod v slovenčine, ktorá priraďuje rod aj neživým predmetom, komplikovaná téma, odráža však nové potreby používateľov a používateliek jazyka. A jazyk nie je skostnatený súbor pravidiel, je to živý organizmus, priestor, v ktorom sa dajú vyšliapať nové cestičky. Až čas a miera používania ukážu, ktoré cestičky sa rozšíria a ktoré zarastú burinou.

Ale spolu s Meganinou prastarou mamou si gratulujem v jednej veci: „aspoňže sa nepremenovala na Reginalda alebo Williama“. S tým by sa v slovenskom texte robilo oveľa horšie než s menom Morgan, pri ktorom sa môžeme na účely tohto prekladu tváriť, že je nesklonné ako pôvodné ženské meno postavy – Megan.
A na záver ešte malý príklad použitia bezrodového jazyka v ďalšom krátkom úryvku z knihy, keď Morgan uvažuje, ako zdúchnuť z rautu po divadelnej premiére:

„ako sa čoskoro stratí aj Morgan z tohto hrozného rautu
požiadali en, aby za honorár zrecenzovalo hru pre lifestylový časopis Rouge Nation na základe jena twitteru, ktorý sleduje vyše milióna sledovateľov
čím sa en zaradilo do sveta influencerstva“

Lucia Halová

Lucia HalováFoto: Archív autora

Lucia Halová

(1979) V roku 2002 ukončila štúdium prekladateľstva a tlmočníctva na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, v kombinácii anglický a portugalský jazyk. Venuje sa literárnemu prekladu, redigovaniu knižných textov a prekladu filmových titulkov. Pôsobí ako podpredsedníčka občianskeho združenia DoSlov a redaktorka časopisu Verzia.

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!