Paulina Chiziane: Prvá žena – príbeh o polygamii anotácia
Paulina Chiziane pochádza z Mozambiku a je prvou ženou, ktorej v krajine vyšiel román. O tom však toto dielo nie je. Autorka vyrastala v turbulentnom období koloniálnej a občianskej vojny a možno aj preto je jej tvorba rovnako militantná ako história Mozambiku. Vo svojich románoch bojuje za práva žien, za ich postavenie v spoločnosti a za oslabenie patriarchátu. Jej knihy boli preto dlho zaznávané a autorka bola obviňovaná z toho, že do africkej literatúry vnáša svoj feminizmus. No ako sama úsmevne hovorí, tí istí akademici, ktorí proti nej dlhé roky vystupovali, dnes o nej učia na univerzitách.
V románe Prvá žena – príbeh o polygamii sa stretávame s Rami, ktorá zistí, že ju jej zákonitý manžel Tony podvádza s viacerými milenkami. V našom slovenskom kontexte by sa táto premisa asi len ťažko dala zaujímavo rozvinúť na 320 strán, ale komplexnosť mozambickej spoločnosti, kultúrne a regionálne rozdiely, ako aj nepomer medzi mužskou a ženskou populáciou v dôsledku dlhoročných vojen, doženú hlavnú hrdinku k činom, nad ktorými by sme my len krútili hlavou. Na druhej strane Ramin príbeh zas a znova ilustruje všeobecnú pravdu, že odísť zo vzťahu, v ktorom je žena ekonomicky závislá na manželovi, je nesmierne ťažké, nehovoriac o tlaku najbližšej rodiny a zľahčovaní domáceho násilia v mene tradícií.
Myslím si, že táto kniha nemohla vyjsť v príhodnejšom čase. Okrem toho, že pandémia so sebou priniesla verejnú diskusiu o násilí, ktoré sa vo zvýšenej miere deje za zatvorenými dverami, tento rok výrazne prial africkým autorom a autorkám. Nobelovu cenu za literatúru získal Abdulrazak Gurnah pôvodom z Tanzánie, Bookerovu cenu udelili juhoafrickému spisovateľovi Damonovi Galgutovi a Medzinárodná Bookerova cena putovala do rúk Francúza senegalského pôvodu Davida Diopa. Pred pár týždňami sme sa okrem toho dozvedeli ďalšiu radostnú správu – Paulina Chiziane získala jedno z najprestížnejších ocenení pre lusofónneho autora alebo autorku – Camõesovu cenu za rok 2021.
Napriek zložitej téme v zložitej dobe som si preklad veľmi užila. Zavretá doma som aspoň v mysli cestovala po Mozambiku, spoznávala miestnu kultúru a tradície a načúvala príbehom žien, ktoré ma len utvrdili v tom, že nosenie rúška či obmedzenie cestovania sú na míle vzdialené od skutočného útlaku a neslobody Mozambičaniek (ešte aj) v 21. storočí.