Sandra Cisneros: Dom na Mangovej ulici inkubátor

Sandra Cisneros

Foto: Jay L. Clendenin / Los Angeles Times

(1954) Narodila sa v Chicagu do mexickoamerickej rodiny a patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov tzv. chicano literatúry. Pomenovanie „Chicanos“ (v jednotnom čísle Chicano alebo Chicana) bolo pôvodne hanlivé označenie chudobných mexických prisťahovalcov do USA, no približne v 60. rokoch minulého storočia si ho Američania mexického pôvodu a ich potomkovia prisvojili a odvtedy ním hrdo označujú svoju kultúrnu identitu. Chicano spisovatelia a spisovateľky píšu prevažne po anglicky, no do ich textov prenikajú lexikálne, fonetické a štylistické prvky španielčiny. V tvorbe často reflektujú komplexnosť etnickej, kultúrnej i politickej identity Američanov mexického pôvodu, ale aj sociálne pomery, v ktorých žijú, témy migrácie či bilingvizmu, rodových stereotypov, diskriminácie a podobne.

Prvý román Dom na Mangovej ulici (The House on Mango Street, 1984) začala Cisnerosová písať ako dvadsaťdvaročná počas vysokoškolského štúdia v Iowe. V predhovore k vydaniu z roku 2009 uviedla, že sa v tom čase v rodnej krajine cítila ako cudzinka. Vyrástla na etnicky a kultúrne rôznorodom predmestí Chicaga a na univerzite v Iowa City odrazu vytŕčala. Rozprávala inak ako ostatní, pochádzala z celkom iného sveta. Postupne si uvedomila, že žiadna z kníh, ktoré čítala za celé svoje štúdium, ani trochu neodráža životné skúsenosti „ľudí ako ona“, začala písať a práve v príbehoch, ktoré tvoria román The House on Mango Street našla svoj vlastný jedinečný hlas. „Nevedela som, čo presne chcem, ale mala som dosť rozumu na to, aby som vedela, čo nechcem. Nechcela som znieť ako moji spolužiaci a nechcela som už napodobňovať spisovateľov, ktorých diela som čítala. Ich hlasy sedeli k nim, ale nie ku mne.“ Román zožal obrovský úspech, získal mnoho ocenení, po celom svete sa z neho predalo viac ako šesť miliónov výtlačkov a dnes je považovaný za modernú klasiku chicano literatúry.

V mozaike krátkych príbehov, ktoré rozpráva dospievajúce dievča Esperanza Cordero postupne spoznávame jej dom v chudobnej „latino“ štvrti na predmestí Chicaga, jej rodinu, ulicu, kamarátov. Cez zdanlivo banálne rozprávanie o detských hrách, konfliktoch so súrodencami či novom bicykli postupne presvitajú Esperanzine trápenia i smutné osudy jej susedov. Prostredníctvom príbehov rôznych dievčat a žien v Esperanzinom okolí spoznávame jej vzdor voči mačizmu v mexických rodinách, strach z dospievania i odmietanie osudu typickej manželky a matky, ktorá smutne čaká v okne na návrat muža. Portréty chlapcov a mužov z jej štvrte zasa vypovedajú o začarovanom kruhu chudoby a rasovej diskriminácie.

Pohľad dievčaťa na pomedzí detstva a dospelosti umožňuje plynulo prechádzať od veselého, hravého a imaginatívneho k vážnemu, od detského a hovorového jazyka k poetickému: „Jazyk v knihe Dom na Mangovej ulici vychádza z hovorenej reči. Je to výrazne anti-akademický hlas: hlas dieťaťa, hlas chudobného dievčaťa, hlas, ktorým rozprávajú Američania mexického pôvodu. V duchu tejto anti-poetiky vzdoru som si zaumienila vytvoriť poetický text za pomoci čo najneoficiálnejšieho jazyka.“ Cisneros v textoch často využíva ako prostriedok ozvláštnenia aj doslovný preklad zo španielčiny, čo vôbec nie je ľahké preniesť v preklade, keďže efekt bilingválnej slovnej hry dokáže postrehnúť iba bilingválny čitateľ. Napriek tomu boli jej knihy preložené do vyše dvadsiatich jazykov. Dom na Mangovej ulici do španielčiny preložila slávna mexická spisovateľka Elena Poniatowska.

V súčasnosti sa Sandra Cisneros profesionálne venuje literatúre a výučbe tvorivého písania. Po megaúspešnej debutovej próze jej vyšli viaceré romány (napr. Caramelo, 2002), zbierky poviedok (napr. Woman Hollering Creek and Other Stories, 1992), básní a esejí, za ktoré získala nejedno prestížne literárne ocenenie (nedávno napríklad PEN/Nabokov Award). Na prvý knižný preklad jej textov do slovenčiny (alebo do češtiny) stále čakáme.