Autori a autorky tohto čísla

Júlia Durand

Foto: Editorial Divergência

je muzikologička a výskumníčka v CESEM (Centrum štúdií sociológie a hudobnej estetiky). Vo svojom výskume sa zameriava predovšetkým na využitie hudby v audiovizuálnych prostriedkoch. Od roku 2015 sa takisto venuje komponovaniu a písaniu scenárov k hudobno-divadelným predstaveniam a k elektronickej hudbe.

Pedro Cipriano

Foto: Archív autora

(1986) Zakladateľ Editorial Divergência, popredného vydavateľstva špekulatívnej fikcie nových portugalských autorov a autoriek. Venuje sa aj vlastnej tvorbe, poviedky mu vyšli vo viacerých antológiách. V roku 2018 založil Cenu špekulatívnej fikcie Antónia de Macedo, ktorá sa každoročne udeľuje nevydaným rukopisom. V roku 2017 získal jeho prvý román As Nuvens de Hamburgo (Oblaky Hamburgu) cenu Escolha do Ano (Výber roka) na každoročnom portugalskom kongrese Fórum Fantástico, venovanom špekulatívnej fikcii. Takisto prispieva do mnohých ďalších projektov a medzinárodných súťaží.

Anton Stark

Foto: Editorial Divergência

Anton Stark je prekladateľ na voľnej nohe, amatérsky spisovateľ, redaktor v zácviku, začínajúci oživovateľ stredoveku a, napokon, totálny geek. Najradšej má fantasy a steampunk, ale rád vyskúša z každého rožku trošku. Z brlohu ho možno vylákať na čaj, sušienky, dobré knihy alebo príjemný rozhovor.

Jana Bianchi

Foto: Archív autorky

je spisovateľka, prekladateľka, redaktorka a podcasterka zo São Paula v Brazílii. Vo svojej tvorbe sa zameriava na špekulatívnu fikciu, vyšlo jej niekoľko poviedok, jedna novela a román. Píše po portugalsky a po anglicky, prekladá z angličtiny a zo španielčiny. Nahráva podcasty a vodí na prechádzky vlkolakov. Vyštudovala inžinierstvo, ale odišla z korporátneho sveta a vrhla sa na život na voľnej nohe.

Do portugalčiny preložila napríklad diela od Mary Shelleyovej, R. E. Howarda či H. G. Wellsa.
V rozhovore sme sa zamerali na jej prekladateľskú kariéru, pýtali sme sa, ako sa žije literárnym prekladateľom a prekladateľkám v Brazílii, ako to vyzerá na knižnom trhu s domácou žánrovou tvorbou a všeličo iné.

Carol Chiovatto

Foto: Editorial Divergência

sa narodila v roku 1989 v Niterói – Rio de Janeiro, ale od štyroch mesiacov žije v São Paule. Vyštudovala anglický jazyk a literatúru na USP, je spisovateľka a prekladateľka. V súčasnosti na doktorandskom štúdiu skúma obraz čarodejnice ako stereotyp transgresívnej ženy. Ako členka Fantasista Movement vydala niekoľko poviedok, vrátane A última feiticeira de Florença (Posledná čarodejnica z Florencie) z roku 2014, ktorá sa o rok neskôr stala finalistkou ceny Hydra. Porém Bruxa (Veď je to čarodejnica!) z roku 2019 je jej debutový román. Ďalším bol o dva roky neskôr román Senciente nível 5 (Úroveň senzitívnosti 5).

Ísis Rossettiová, hlavná hrdinka románu Veď je to čarodejnica!, je naozaj čarodejnica a jej úlohou je v São Paule monitorovať zločiny, v ktorých figurujú nadprirodzené sily. Pravidlá sú jasné: ak sa neobjaví žiadna mágia, nesmie zasiahnuť. Ale uprostred dusivého chaosu veľkomesta sú životy obyčajných ľudí neustále v ohrození. Nedá sa nepomôcť. Napriek všetkým obmedzeniam v používaní mágie Ísis stále využíva intuíciu, aby pomohla kamarátke – policajnej vyšetrovateľke Helene Garcia Bragovej – vyriešiť niektoré prípady. To môže viesť k vážnemu trestu, ak sa to dozvie jej nadriadený, veliteľ Victor Spencer.

Príbeh románu sa odvíja okolo zmiznutia malého dievčaťa Valentiny a mladej ženy Denisy. Okolnosti zmiznutí sú síce odlišné, ale hlavným podozrivým je pastor Marcos Dimas z Globálnej cirkvi. Všetko sa skomplikuje, keď uprostred dvoch vyšetrovaní Ísis poverí misiou božstvo Exu [ešu]. Potrebuje odhaliť význam tajomného výjavu, ktorý jej ukázala táto entita z iného sveta.
Prelínanie európskych, afrických a domorodých vplyvov, typické pre brazílsku kultúru, sa v knihe koncentruje v situácii, keď starobylé domorodé kúzlo, na ktoré upozorní božstvo orixá [orišá] z afrobrazílskeho náboženského kultu candomblé, uväzní kresťanského démona.

Nikelen Witter

Foto: Editorial Divergência

sa písaniu venuje už od detstva, publikovať však začala až v roku 2011. Jej tvorba sa v Brazílii považuje za súčasť tretej vlny fantastickej literatúry. Je autorkou kníh Neviditeľné územia (Territórios Invisíveis, Avec, 2017), Guanabara Real a izba smrti (Guanabara Real e a Alcova da Morte, Avec, 2017, v spoluautorstve s Enéiasom Tavaresom a A.Z. Cordenonsim), Cestujúci z priepasti (Viajantes do Abismo, Avec, 2019) a nespočetného množstva poviedok, ktoré vyšli v rozličných zbierkach. Za svoju tvorbu získala niekoľko literárnych ocenení. V rokoch 2012 – 2014 organizovala podujatie Odisseia de Literatura Fantástica. Pôsobí tiež ako historička, výskumníčka a učiteľka na univerzite. S manželom, synom a mačkami Felíciou a Hermione žije v meste Santa Maria v brazílskom štáte Rio Grande do Sul.

Waldson Souza

Foto: Archív autora

(1979) je brazílsky spisovateľ a jeden z hlavných predstaviteľov afrofuturistickej literatúry v Brazílii. Tejto téme sa venoval už počas magisterského štúdia na Brazílskej univerzite – jeho diplomová práca mala názov „Afrofuturismo: o futuro ancestral na literatura brasileira contemporânea (Afrofuturizmus: zdedená budúcnosť v súčasnej brazílskej literatúre ). Je autorom románov Oceanïc (2019),  O Homem que não transbordava (Muž, ktorý sa neprejavoval, 2021). Je zostavovateľom antológie ôsmich afrofuturistických poviedok Os raízes de amanhã (Korene zajtrajška, 2021). O afrofuturizme píše aj na svojom blogu „Viagem Cósmica“, k názvu ktorého ho inšpirovala skladba Cosmic Journey od americkej speváčky Solange.

José dos Remédios

Foto: Archív autora

sa narodil 1. augusta 1987 v Mapute v Mozambiku. Vyštudoval mozambickú literatúru na Univerzite Eduarda Mondlaneho a naďalej pôsobí v akadémii. Pracuje tiež ako novinár a esejista, v mozambickej a brazílskej tlači mu vyšlo viacero článkov. Posledné roky spolupracuje s knižným veľtrhom v Mapute, ktorý organizuje mestské zastupiteľstvo. Za svoje aktivity na tomto podujatí získal od mesta čestné uznanie. Bol tiež členom viacerých literárnych porôt. V roku 2020 mu vyšla kniha O horizonte e a escrita: um ensaio a oito romances de Adelino Timóteo o tvorbe mozambického spisovateľa Adelina Timótea.

Mia Couto

sa narodil v meste Beira v Mozambiku v roku 1955. V minulosti pôsobil ako novinár a profesor, momentálne pracuje ako biológ a spisovateľ. Couto sa vo svojich textoch rád hrá s jazykom, vymýšľa si novotvary, nestráni sa používania regionálnych výrazov a štylisticky má blízko k magickému realizmu. Jeho najvýznamnejšie dielo Terra Sonâmbula (1992, v českom preklade Náměsičná země) bolo zaradené medzi 12 najlepších afrických kníh 20. storočia. Couto získal za svoju tvorbu viacero ocenení: v roku 1999 mu bolo udelené ocenenie Vergília Ferreiru a v roku 2011 získal cenu Eduarda Lourença za prínos k rozvoju portugalského jazyka. O dva roky nato bol poctený významným ocenením Prémio Camões a v roku 2015 sa zaradil medzi finalistov Man Booker International Prize. Román Spoveď levice (2012), nominovaný na International Dublin Literary Award, patrí k novším dielam Miu Couta.

Suleiman Cassamo

Foto: Archív autora

(1962) pochádza z Mozambiku. Vyštudoval strojné inžinierstvo a popri spisovateľskom povolaní pôsobí aj ako vysokoškolský učiteľ. Od detstva naňho vplývali dva odlišné svety – z otcovej strany to bola moslimská kultúra a z matkinej zase kultúra mozambických obyvateľov hovoriacich jazykom ronga. Hlboko ho ovplyvnili staré príbehy, ktoré mu rozprávala mama. Tie v ňom prebudili lásku k rozprávaniu, čo sa zreteľne prejavuje v jeho literárnom štýle blížiacom sa k hovorenému prejavu. Ako spisovateľ spolupracoval s viacerými novinami a literárnymi časopismi. Je autorom zbierky poviedok O regresso do morto (Návrat mŕtveho, 1989), knihy stĺpčekov Amor de baobá (Láska baobabu, 1997) i románu Palestra para um morto (Prednáška mŕtvemu, 1999). V roku 1994 mu Radio France Internacionale udelilo Cenu Guimarãesa Rosu.

Virgília Ferrão

Foto: Archív autorky

Virgília Leonilde Tembo Ferrão sa narodila 3. októbra 1986 v meste Maputo v Mozambiku. V roku 2005 Univerzita Eduarda Mondlaneho v Mapute vydala jej prvé literárne dielo s názvom O Romeu é Xingondo e a Julieta Machangane. V septembri v roku 2008 dokončila štúdium práva na Mozambickom vedecko-technickom inštitúte. V roku 2011 odišla do mesta Melbourne v Austrálii, kde absolvovala magisterské štúdium v odbore životného prostredia. Vydavateľstvo Brasileira Selo Jovem publikovalo v roku 2016 jej druhé literárne dielo Inšpektor z Xindzimily. V roku 2021 vydala prostredníctvom nadácie Fernanda Leite Couta knihu Sina de Aruanda.

V súčasnosti pracuje pre TotalEnergies EP Mozambique Area 1 ako právna poradkyňa a spravuje blog Denník Qawwi. Mestská rada v Mapute jej v roku 2019 udelila Literárnu cenu 10. novembra, čím sa stala prvou ženou, ktorá túto cenu získala.

Kamila Kuricová

má 22 rokov a momentálne študuje masmediálnu komunikáciu. Popri škole sa už dlho venuje ilustrovaniu, ako rekreačne, tak aj profesionálne. Zaujíma ju fantasy a sci-fi, anime či manga, čo má silný vplyv aj na jej tvorbu. Vo svojich ilustráciách sa usiluje spájať tajomno s troškou humoru.