KonVerzácia s Gabrielou Stöckli, riaditeľkou Domova prekladateľov Looren

Domov prekladateľov Looren (Übersetzerhaus Looren) v dedine Wernetshausen (kantón Zürich) vznikol v roku 2005. Na slávnostnom otvorení v slnečný jesenný deň som sa zoznámil s jeho riaditeľkou Gabrielou Stöckli. Odvtedy sa v Loorene stretávame znova a znova. Teraz je konečne ona hosťkou na Slovensku – v rozhovore pre švajčiarske číslo časopisu Verzia.

Milá Gabi, s Domovom prekladateľov Looren si spätá od jeho založenia. Ako vlastne vznikol nápad zriadiť takúto inštitúciu? A aké boli jej začiatky?
Na začiatku bol dom a rodina, ktorej patril. V rokoch 1958/1959 ho postavil vydavateľ Albert Züst s manželkou Katharinou Züst-Feller. Dom bol veľký a poskytol priestory pre vydavateľstvo a rodinu so šiestimi deťmi. Keď rodičia zomreli, začali dedičia uvažovať, ako dom a záhradu využiť. Boli pritom otvorení akýmkoľvek nápadom. Novinárka a prekladateľka Regula Rentschler predložila návrh na zriadenie domova prekladateľov, v ktorom by sa prekladatelia a prekladateľky z celého sveta mohli v ústraní a v spätosti s prírodou koncentrovať na prácu a súčasne by mali možnosť vytvárať pod jednou strechou istú prekladateľskú komunitu a vymieňať si skúsenosti. Takáto inštitúcia vo Švajčiarsku – krajine so štyrmi úradnými jazykmi, kde prekladanie hralo odjakživa dôležitú úlohu – napodiv ešte neexistovala. Rodina objednala prestavbu domu a bol založený spolok, ktorý by domov prekladateľov prevádzkoval. Prihlásila som sa do výberového konania na miesto riaditeľky a dostala som ho – predtým som pracovala ako hispanistka na Univerzite v Zürichu. Prvých hostí sme privítali po otvorení domova v roku 2005. Pomenovanie Looren je aj našou adresou, lebo toto slovo je chotárny názov. Znamená „kamenistá pôda“, čo celkom dobre vystihuje život prekladateľa, najmä s ohľadom na finančné podmienky. Spočiatku sme boli len zriedkavo plne obsadení, zvesť o tejto novej ponuke sa musela najprv rozšíriť. Približne od roku 2010 sú naše izby po celý rok takmer plne obsadené. S rozširujúcimi sa aktivitami domova náš tím pomaly narástol na sedem osôb, ktoré dnes v Loorene pracujú zväčša na čiastočný úväzok. Naša ponuka je väčšinou určená priamo prekladateľom a prekladateľkám literárnych textov. Môžu sa uchádzať o štipendijný pobyt – akceptujeme všetky jazyky – alebo o účasť na ďalšom vzdelávaní. Inšpirovali sme sa aj inými prekladateľskými centrami a sme členom európskej siete prekladateľských centier RECIT (Réseau européen des centres internationaux des traducteurs littéraires). Najvýznamnejšími vzormi nášho domova boli Európske prekladateľské kolégium v nemeckom Straelene a jeho francúzsky ekvivalent v Arles. Veľmi nám záleží na tom, aby sme zastupovali záujmy prekladateľov a prekladateliek a aby sme ich prácu zviditeľňovali na verejnosti. Tento cieľ napĺňame najmä prostredníctvom verejných podujatí, na ktorých títo umelci vystupujú pred publikom a predstavujú svoju prácu.

Podľa údajov vo výročných správach bolo v roku 2021 u vás na tvorivom pobyte 73 prekladateliek a prekladateľov z 18 krajín. Pred pandémiou covidu-19 to bolo v roku 2019 dokonca 115 osôb z 36 krajín. Akú infraštruktúru má váš domov? A ako sa financujú tvorivé pobyty?
Domov má 9 izieb s vlastnou kúpeľňou a toaletou, spoločnú kuchyňu, rôzne obytné priestory a záhradu. V spoločných priestoroch sa nachádza aj knižnica slovníkov a švajčiarskej beletrie v štyroch úradných jazykoch krajiny (nemčina, francúzština, taliančina, rétorománčina). Čoskoro k nej pribudne malá miestnosť s dielami autorov žijúcich vo Švajčiarsku, ktorí píšu v nejakom inom jazyku. Veľmi dôležité je pokojné prostredie, mnohých hostí inšpiruje výhľad na jazero a na hory. Starostlivosti o hostí pripisujeme veľký význam. Prekladateľom a prekladateľkám radíme v praktických a zvlášť aj v literárnych záležitostiach a sprostredkúvame kontakty, napríklad so švajčiarskymi autormi, archívmi, knižnicami a vydavateľstvami. Všetci hostia sa stretávajú raz týždenne na spoločnej večeri. Pozývame ich aj na literárne festivaly a podujatia a dostanú od nás celodenný cestovný lístok na výlet do okolia. Podľa záznamov v knihe hostí je však najdôležitejšia zmes, ktorú tvorí „práca, výmena a výhľad“ – takto je to uvedené aj na našich pohľadniciach. Na základe vzájomnej výmeny skúseností a odporúčaní sa zrodil už nejeden nový prekladateľský projekt. Prevádzka domova je z 80 % financovaná nadáciou. Okrem toho naše projekty získavajú podporu verejných a súkromných sponzorov zo Švajčiarska a zahraničia. Kantón Zürich nám dáva každoročný príspevok na prevádzku. Kto má záujem, môže vstúpiť do nášho spolku, ročné členské stojí 60 švajčiarskych frankov, teda približne 60 eur. Aktuálne je vypísaných niekoľko zaujímavých prekladateľských štipendií. Najštedrejšie sú excelentné štipendiá Loorenu (Looren Exzellenzstipendien). Každý rok udeľujeme na preklad diel švajčiarskej literatúry 5 takýchto štipendií po 4 000 frankov (plus cestovné) (https://www.looren.net/en/grants/translation-grants). Pobytové štipendiá Loorenu (Looren Aufenthaltsstipendien) sú určené prekladateľom a prekladateľkám z celého sveta bez ohľadu na to, z ktorého a do ktorého jazyka prekladajú. Podmienkou je zmluva s vydavateľstvom. Hostia z Európy dostávajú 50 frankov na deň, ostatní hostia 80 frankov, oboje bez cestovného (https://www.looren.net/en/grants/support-fund). Kolegyniam a kolegom, ktorí prekladajú zo slovenčiny do jedného zo švajčiarskych úradných jazykov, sú určené štipendiá fondu Štefana a Viery Frühaufovcov (Štefan und Viera Frühauf Fonds). Jeho cieľom je presadiť slovenskú literatúru v zahraničí (https://www.looren.net/de/stipendien/uebersetzungsstipendien). Ak nie je k dispozícii vhodné štipendium alebo sa prostriedky vyčerpali, je tu aj možnosť pobytu pre samoplatcov. V takomto prípade stojí izba 100 frankov mesačne.

V apríli 2019 v Loorene usporiadali prvú trilaterálnu česko-slovensko-nemeckú prekladateľskú dielňu a v októbri 2021 sa tu konala prvá slovensko-nemecká prekladateľská dielňa. Obe podujatia z cyklu prekladateľských dielní ViceVersa programu TOLEDO podporili Nemecký prekladateľský fond, Nadácia Roberta Boscha, Švajčiarska kultúrna nadácia Pro Helvetia, Literárne informačné centrum Bratislava a Goetheho inštitút Bratislava. Sú to dobré príklady vašej ďalšej činnosti. Mohla by si nám predstaviť najdôležitejšie podujatia a projekty z posledných rokov? S ktorými partnermi domov prekladateľov spolupracuje?
Spomenuté dielne sú dobrým príkladom ďalšieho vzdelávania, ktoré je pre nás absolútna priorita, lebo poskytuje príležitosť na diskusiu na rovnocennej úrovni a na prepojenie prekladateľov/prekladateliek, čo je pri tomto osamelom povolaní veľmi dôležité. Nezriedka sa pritom zrodia nové pracovné vzťahy či priateľstvá. Najdôležitejšie sú prekladateľské dielne spomenutého cyklu ViceVersa. Našimi hlavnými partnermi sú Nemecký prekladateľský fond a Švajčiarska kultúrna nadácia Pro Helvetia. Veľmi sa rozrástla aj naša online ponuka, ako všade zvlášť od začiatku pandémie. K týmto novým formátom, ktoré sa pohybujú medzi workshopmi a verejnými podujatiami, patrí náš program spolupráce s Latinskou Amerikou Looren América Latina. Je to istý druh laboratória, v ktorom experimentujeme s funkciami a potenciálom veľkých online stretnutí. V spolupráci s Univerzitou v Zürichu ponúkame v aktuálnom zimnom semestri aj bielorusko-nemecké a nemecko-bieloruské online kolokvium, v ktorom sa do jedného celku zlievajú prekladateľský workshop, kurz konverzácie a verejné podujatia. Z podujatí sú zvlášť dôležité literárne festivaly, aj tam sa pokúšame upriamiť pozornosť na preklad – napríklad na Solothurnských literárnych dňoch (Solothurner Literaturtage) alebo na Knihe na nábreží (Le livre sur les quais) v Morges pri Ženevskom jazere. Novým cyklom Texty bez hraníc sme na jar roku 2022 vstúpili na nové teritórium. Chceme predstaviť verejnosti tvorbu autorov/autoriek a prekladateľov/prekladateliek, ktorí pracujú s jazykom typickým pre migráciu. V tomto roku sa venujeme perzštine s jej rôznymi variantmi, nasledujúci rok budú v centre pozornosti srbčina, chorvátčina, bosniačtina a čiernohorčina. Naším najvýznamnejším podujatím je Deň Loorenu („Loorentag“), deň otvorených dverí, ktorý sa koná vždy v septembri. Vítaní sú všetci, ktorí majú o nás záujem. Je to veľká slávnosť a miesto stretnutia prekladateľskej komunity, ale aj obyvateľov dediny. V roku 2022 šlo o preklad medzi jazykom a zvukom a o improvizáciu – okrem iného s básnikom Thilom Krausem a Marion Graf, švajčiarskou prekladateľkou do francúzštiny.

Foto: Anina Lehmann

Táto je známa aj slovenským čitateľom/čitateľkám. Časopis Revue svetovej literatúry priniesol v rámci bloku súčasnej švajčiarskej po nemecky písanej literatúry (roč. 44, 2008, č. 1) rozhovor s ňou a s literárnym vedcom Petrom Utzom. Témou nášho čísla je rodina v súčasnej švajčiarskej literatúre. Do akej miery sa dá povedať, že švajčiarski prekladatelia a prekladateľky tvoria istý druh rodiny? Ktoré inštitúcie a nástroje sa starajú o ich prepojenie?
Švajčiarsko sa historicky definuje ako krajina, ktorej ľudia sa z vlastnej vôle rozhodli, že vytvoria národ a budú žiť v spoločnom štáte s rôznymi jazykmi a kultúrami – to vie byť niekedy aj namáhavé. Prekladatelia a prekladateľky literárnych textov sú členmi rovnakej organizácie ako spisovatelia/spisovateľky – Autorky a autori Švajčiarska (Autorinnen und Autoren der Schweiz, A*dS). Veľkým každoročným „stretnutím spolužiakov“ je Švajčiarske sympózium literárnych prekladateliek a prekladateľov (Schweizer Symposium für literarische Übersetzerinnen und Übersetzer). Tí, ktorí prekladajú medzi úradnými jazykmi krajiny, sa možno už dávnejšie cítili ako súčasť tej istej rodiny. Avšak prekladatelia a prekladateľky, ktorí pracujú s inými jazykmi, sa k nim v tomto zmysle pridali až v posledných rokoch. Kým veľa starších kolegýň a kolegov si zvyklo na to, že sami seba chápu ako osamelých bežcov, tak mladšia generácia zreteľne artikuluje potrebu vzájomnej výmeny. Prepojenie funguje cez rozličné kanály a často má aj neformálnu povahu. Svoju úlohu zohrávajú workshopy, podujatia, pravidelné stretnutia za spoločným stolom (tzv. „Stammtisch“) a ponuky pre prekladateľský dorast. Veľmi dobre sú prepojení mladí prekladatelia a prekladateľky zo západného, teda frankofónneho Švajčiarska. Prekladateľská komunita sa v poslednej dobe všeobecne stala oveľa pevnejšou súčasťou literárneho života a pristupuje sa k nej čoraz viac rovnoprávne, napr. pri štipendiách a oceneniach. Rovnako ako Švajčiarska kultúrna nadácia Pro Helvetia, tak medzičasom aj veľa kantónov a miest udeľuje príspevky na preklad konkrétneho diela. A na preklad sa pamätá aj pri udeľovaní Švajčiarskych literárnych cien (Schweizer Literaturpreise), ktoré sú štátnou cenou za literatúru – každé dva roky získava jeden prekladateľ/jedna prekladateľka špeciálnu cenu za preklad (Spezialpreis Übersetzung). V tomto ohľade sa za posledných 15 rokov vo Švajčiarsku veľmi veľa vecí pohlo vpred. V roku 2019 udelili Švajčiarsku literárnu cenu aj nášmu domovu, spolu s Centrom literárneho prekladu (Centre de traduction littéraire, CTL) na Univerzite v Lausanne – ako uznanie za spoločné presadzovanie záujmov literárneho prekladu a jeho protagonistov/protagonistiek.

Rodina hrá veľmi dôležitú úlohu pri výchove a vzdelávaní mladých ľudí. Ako funguje (ďalšie) vzdelávanie prekladateľov a prekladateliek literárnych textov vo Švajčiarsku? Podieľa sa na ňom aj Looren?
Vo švajčiarskej ponuke sa dá ľahko zorientovať, ale zato je šitá na mieru a riadi sa potrebami a aktuálnymi schopnosťami prekladateľského dorastu. Looren pred niekoľkými rokmi inicioval vlastný program podpory mladej prekladateľskej generácie a spolupracuje pri ňom s CTL v Lausanne a inými partnermi. Na CTL existuje špeciálny magisterský študijný program zameraný na literárny preklad pre akékoľvek kombinácie jazykov. Okrem toho Vysoká škola umení v Berne (Hochschule der Künste Bern) ponúka magisterský študijný program Contemporary Arts Practice, ktorého súčasťou je aj literárny preklad. Najdôležitejšou ponukou nášho domova prekladateľov sú blokové semináre o pracovnom profile prekladateľa, ktoré sa konajú na rôznych univerzitách, ako aj semestrálne alebo krátkodobé individuálne mentoráty spojené s pobytom v Loorene, štipendiá pre prekladateľské knižné debuty a možnosť zúčastniť sa intenzívnej prekladateľskej dielne a vypracovať z nej protokol. Všetci mladí (ale aj menej mladí) záujemcovia o prekladateľské povolanie majú okrem ponuky vo Švajčiarsku samozrejme aj možnosť poobzerať sa po ponuke v neporovnateľne väčších susedných krajinách. Najmä v Nemecku, ale aj vo Francúzsku je bohatá ponuka, z ktorej môžu profitovať aj Švajčiari a Švajčiarky. Okrem toho sme jednu dekádu uskutočňovali každý rok workshop na Sekundárnej škole v Hinwile (Sekundarschule Hinwil), ktorý umožnil mládeži vo veku 15 až 16 rokov dôkladne nahliadnuť do prekladateľskej práce. V súčasnosti pracujeme na príprave nového formátu pre túto oblasť.

Spoločenská miestnosť. Foto: Anina Lehmann Kleiner

Švajčiarsko a viacjazyčnosť patria nerozlučne k sebe. Ako funguje viacjazyčnosť v rámci švajčiarskej literatúry? Akú úlohu zohrávajú preklady z jednotlivých a do jednotlivých úradných jazykov krajiny?
Ako som spomenula, v poslednej dobe sa obzor rozšíril. Sme globalizovaná krajina s vysokým prisťahovalectvom – od utečencov cez pracovných migrantov s nízkym vzdelaním až po zamestnancov zahraničných firiem pôsobiacich u nás, napr. v zdravotníctve alebo vo veľkých koncernoch. Viacjazyčnosť sa tak čoraz väčšmi stáva životnou realitou širokých vrstiev obyvateľstva. To sa skôr či neskôr odzrkadlí aj v kultúrnom živote – v literatúre zrejme neskôr ako skôr, a to pre jazykovú bariéru, ktorá napr. pri hudbe nepredstavuje takú veľkú prekážku. Keďže však preklad stavia nevyhnutné mosty medzi kultúrami, nadobúda novú spoločenskú závažnosť. Medzi jazykovými oblasťami krajiny odjakživa existovala a existuje veľká prekladateľská tradícia, diela väčšiny významných autorov sú preložené, nielen v rámci Švajčiarska, ale aj v jazykovo príslušnej krajine s oveľa väčším knižným trhom (Nemecko a Rakúsko, Francúzsko, Taliansko). Dôležitú úlohu hrá v našej krajine Edícia CH (ch Reihe). Je to edícia diel švajčiarskych autorov a autoriek, ktoré vychádzajú v rôznych vydavateľstvách. Je zárukou kvalitných prekladov týchto diel do jednotlivých jazykov švajčiarskej literatúry. Osobitné postavenie má u nás švajčiarska nemčina, teda dialekty, ktorými sa hovorí v nemeckej časti krajiny a ktoré nemajú kodifikovanú písomnú podobu – neexistuje všeobecne platná ortografia. Napriek tomu sa literatúra píše aj vo švajčiarskej nemčine, konkrétne vždy v jednom z jej mnohých dialektov. Na ilustráciu môžem uviesť knihy Pedra Lenza napísané v bernskej nemčine, ktoré boli preložené do niekoľkých jazykov – Lajos Adamik si napr. pri preklade do maďarčiny vypomáhal prekladom knihy do spisovnej nemčiny, zvukovou knihou a konzultáciami s autorom. Preklady do švajčiarskej nemčiny sú kuriozitou a výnimkou. Poznám napr. preklady do bernskej nemčiny – dielo Raymonda Queneaua Exercises de style a jedno Shakespearovo dielo. Veľký význam má aj malá rétorománska menšina (približne 40 000 hovoriacich). Tu môže byť preklad súčasťou stratégie, ako zachovať jazyk. Tým, že sa do jazyka prekladá, zachová sa jeho živosť a rôznorodosť a nevyhnutne dochádza k jeho obohateniu o nové prvky. To má zvláštny význam, lebo väčšina ľudí v tejto jazykovej oblasti nazývanej „Rumantschia“ sú dvojjazyční a rýchlo prejdú do druhého jazyka (nemčina alebo taliančina), keď určité slovo v rétorománčine neexistuje. Ako vidno, naša krajina je malá, no predsa komplikovaná. A aj tu je silný tlak unifikácie smerom k angličtine, ktorý sa podľa mňa prejavuje na celom svete. Mladí ľudia z rôznych jazykových oblastí Švajčiarska dnes často medzi sebou hovoria po anglicky. Je to pragmatické rozhodnutie, lebo výučba nemčiny nie je vo francúzskej časti krajiny populárna, čo platí aj v opačnom garde. Pre moju generáciu je ešte samozrejmosťou, že dobre ovládame minimálne jeden ďalší úradný jazyk krajiny. Na druhej strane pozorujem na knižnom trhu a všeobecne v kultúre rastúcu prestíž aj tých najmenších jazykov a jazykov menšín – ich reprezentanti si s veľkým sebavedomím vedia vybojovať svoje miesto. Existujú teda súčasne zdanlivo protirečivé alebo protichodné tendencie – podľa mňa je veľmi zaujímavé toto všetko sledovať.

Ďakujem za rozhovor.

Gabriela Stöckli

Gabriela Stöckli

Foto: Kellenberger Kaminski

je od r. 2005 riaditeľkou Domova prekladateľov Looren. Študovala hispanistiku, porovnávaciu literárnu vedu a filozofiu v Zürichu, Madride a Berlíne. V r. 2004 ukončila doktorandské štúdium na Univerzite v Zürichu monografickou prácou o argentínskom autorovi Héctorovi Tizónovi. Preložila zo španielčiny do nemčiny niekoľko kníh pre deti. Žije v Zürichu.

Ján Jambor

Foto: Archív autora

Ján Jambor

(1972) pôsobí v Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave a na Inštitúte germanistiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Zaoberá sa najmä švajčiarskou po nemecky písanou literatúrou, teóriou a dejinami kriminálnej literatúry, intertextualitou a paratextualitou. Preložil štyri romány Petra Stamma a jeho dve knihy pre deti, kriminálny román Hansjörga Schneidera a diela pre deti od ďalších švajčiarskych autoriek a autorov (Hanna Johansen, Lorenz Pauli, Kathrin Schärer), ako aj texty súčasnej nemeckej literatúry pre deti (Jutta Richter, Friedbert Stohner, Charlotte Habersack). Pre Revue svetovej literatúry zostavil v r. 2008 číslo venované súčasnej švajčiarskej po nemecky písanej literatúre. Publikoval monografiu o prvých dvoch kriminálnych románoch Friedricha Dürrenmatta. Pripravuje monografiu o Stammovom debute Agnes. Je autorom štúdií o rôznych švajčiarskych autoroch (Friedrich Glauser, Friedrich Dürrenmatt, Hansjörg Schneider, Peter Stamm, Alain Claude Sulzer, Yusuf Yeşilöz), ako aj o literárnej tvorbe lekárok poznačených národným socializmom (Melitta Breznik, Eva Umlauf). Je členom medzinárodnej pracovnej skupiny literárnych vedcov Internationaler Arbeitskreis zur deutschsprachigen Schweizer Literatur a spolu s Dariuszom Komorowskim a Annou Fattori vydavateľom vedeckého internetového časopisu CH-Studien. Zeitschrift zu Literatur und Kultur aus der Schweiz.