Pripravovaný knižný preklad poviedok Miljenka Jergovića

Dvadsaťdeväť poviedok Miljenka Jergovića z jeho kultovej zbierky Sarajevské Marlboro vyšlo pred takmer tridsiatimi rokmi. Kniha vznikla ako reflexia desivých zážitkov mladého, sotva dvadsaťšesťročného autora z občianskej vojny v obliehanom Sarajeve. Prvú poviedku napísal v máji 1992, keď na Sarajevo začali dopadať delostrelecké granáty. Ako sám priznal, bol rozorvaný, veril, že to, čo sa okolo neho deje, sa už zajtra skončí, alebo že sa to neskončí nikdy. Neskončí sa nikdy, lebo čoskoro sa skončí jeho život. A keď už bolo jasné, že z jeho predvojnového sveta nezostane vôbec nič, a všetko, čo pozná, čo jemu a k nemu bytostne patrí, sa zmení na popol a prach, začal písať poviedku za poviedkou. Nepísal o „vojnových“ hrdinoch, aby oslavoval ich pochybné víťazstvá na pozadí apokalypsy – hrdinami jeho poviedok sú obyčajní ľudia, vykorenení zo svojho sveta ťažobou neuveriteľného zla, ktoré ich zasiahlo nepripravených, často vo chvíli, keď tak veľmi túžili žiť.

Austrálsky spisovateľ Richard Flanagan o zbierke povedal: „Čítajte túto knihu. V Sarajeve umierali mnohí ľudia a tam sa aj narodilo 20. storočie. Tieto poviedky hovoria o tom, čo sa stane, keď zabudneme na svoju esenciálnu krehkosť. Jergović nám ukazuje, že nemožno len tak vymazať to, čo nás spája, a to, čo nás rozdeľuje, nás môže zabiť. Tento klasik protivojnovej prózy upozorňuje na to, akú obrovskú cenu na ľudských životoch zaplatíme za nenávisť voči druhým.“ V súvislosti s vojnou na Ukrajine sú to prorocké slová.
A na záver uveďme aj slová ukrajinskej spisovateľky Oksany Zabužkovej: „Ukazuje sa, že keď ľudia čelia kolektívnemu existenčnému ohrozeniu, je pre nich podstatné vedieť, ,že niekto to zažíval pred nimi‘ – niekto, kto prežil, aby o tom mohol rozprávať.“

Milan Materák

Milan MaterákFoto: Archív autora

Milan Materák

Vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave a Vysokú školu múzických umení – Katedru televíznej a filmovej dramaturgie. Pôsobil ako dramaturg rozhlasových hier, z ktorých mnohé získali prestížne ocenenia. Sám je autorom pôvodných hier a dramatizácií pre rozhlas a televíziu. Z chorvátčiny, zo srbčiny a slovinčiny preložil pre rozhlas diela viacerých autorov: Moma Kapora, Zvonimira Kostića, Antuna Šoljana, Milorada Pavića a ďalších. V roku 2019 mu vyšiel preklad zbierky poviedok Milorada Pavića Strašné príbehy o láske.

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!