Darko Cvijetić: Schindlerov výťah preklad

Z bosniančiny preložila Ľudmila Červená

Upozornenie autora:

Použitie mena Schindler, respektíve slovného spojenia „Schindlerov výťah“ v názve i texte románu je výlučným umeleckým rozhodnutím autora a alúziou na dielo  Schindlerov zoznam (Schindler’s List). Čo sa týka výťahu, ktorý sa skutočne nachádza v budove opísanej v diele, rozhodne nejde o výťah od známeho švajčiarskeho výrobcu výťahov ani o výťah ním udržiavaný.

Hlava prvá

Kto nepovedal svoj príbeh

1

Do ľudí, čo vraždili, tak ako do izby, na ktorú nik
neklope, sa dobýja vlhko.
Etikety na vínach, kopy labiek, ktoré zostali uchránené
od ďalších odtlačkov. Všetko zvlhne.
Ten, kto stvára, musí sa stať aj tým, kto zachraňuje; tým
ktorý vykúpi všetko, čo stvoril.
Vytvárať nestačí, vytvorené treba zachrániť.

Na konci Hamleta prichádza Fortinbras.
Je to len chlapec, holobriadok s náručím plným
cínových vojačikov.
Horácio k nemu pristúpi a čupne si k nemu.Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Darko Cvijetić

Darko Cvijetić

Darko CvijetićFoto: Ante Čizmić, Slobodna Dalmacija, Split, Croatia

je bosniansky spisovateľ, režisér a dramaturg. Narodil sa v roku 1968 v prijedorskej osade Ljubija Rudnik do rodiny Srbky a Chorváta. V literárnej tvorbe sa zaoberá predovšetkým udalosťami a traumami vojny v bývalej Juhoslávii, ľudskou tragédiou a morálnymi dilemami s ňou spojenými, pamäťou a identitou. V zbierke esejí Masovne razglednice iz Bosne (Masové pohľadnice z Bosny, 2012) analyzuje rôzne aspekty bosnianskej spoločnosti, kultúry, politiky a histórie. V básnickej zbierke Emotikoni u Viberu (Emotikony vo Viberi, 2016) vytvára svojský básnický jazyk, v ktorom myšlienky a pocity jeho strojcu zastupujú emotikony. V románe Što na podu spavaš (Prečo spíš na zemi, 2020) sa prostriedkom pripomínania vojnových hrôz a ich nezmazateľných dôsledkov stáva (mierne fikcionalizovaný) príbeh autorovej vlastnej rodiny.

Cvijetićovo najznámejšie dielo, román Schindlerov lift (Schindlerov výťah, 2018), opisuje život v jednom prijedorskom vežiaku vo vojnových časoch 90. rokov, v ktorom sa ľudia rôznych národností a vierovyznaní musia vyrovnať s násilím, strachom, smrťou…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Ľudmila Červená

Ľudmila ČervenáFoto: Archív autorky

Ľudmila Červená

(1998, Bratislava) v roku 2021 ukončila štúdium prekladateľstva a tlmočníctva na FiF UK v kombinácii angličtina a chorvátčina. Spolupracovala s občianskymi združeniami Vlna a Novotvar najmä ako jazyková redaktorka umeleckokritických článkov, niekoľkých umeleckých knižných publikácií a románu, no tiež ako prekladateľka a tlmočníčka (aj) z chorvátskeho jazyka. Viedla kurzy chorvátskeho jazyka pre verejnosť na Katedre slavistiky FiF UK. A hoci dnes v oblasti prekladu pôsobí skôr v pozícii projektovej manažérky, teší sa každej príležitosti návratu k umeleckému prekladu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!