Michael Cunningham: Hodiny anotácia
Román Hodiny amerického spisovateľa Michaela Cunninghama získal v roku 1999 prestížnu Pulitzerovu cenu, no, ako to už chodí, do povedomia širokej verejnosti sa dostal najmä prostredníctvom rovnomennej filmovej verzie z roku 2002. Priznám sa, že hoci ide o Oscarom ovenčený film so silným hereckým obsadením (Meryl Streep, Julianne Moore, Nicole Kidman), nevidel som ho a ani sa na to nechystám. Z jednoduchého dôvodu: Cunninghamov román mi už pred desaťročím pri prvom čítaní vytvoril v hlave taký úžasný „film“, že ho nechcem ničím prekryť. Hodiny sa okamžite zaradili medzi moje najobľúbenejšie romány, preto mi od radosti poskočilo srdce, keď som dostal možnosť preložiť túto knižku do slovenčiny.
Áno, napohľad skôr knižku než knihu. Hodiny sú rozsahom útle dielko, ale pri ich čítaní máte pocit, že autor do zhruba stopäťdesiatich normostrán vtesnal viacero rozsiahlych románov. Tento dojem posilňujú striedajúce sa línie troch hlavných postáv z rôznych dekád 20. storočia: anglickej spisovateľky Virginie Woolfovej a dvoch fiktívnych Američaniek, mladej ženy v domácnosti Laury Brownovej a vydavateľky Clarissy Vaughanovej. Vidíme každodenné detaily aj celkový obraz ich životov. Sledujeme ich malé aj veľké zápasy. So vzťahmi, so spoločenskými predsudkami, s tvorivou krízou, s chorobou, so spomienkami, so starnutím, so smrťou…
Hodiny, tieto „romány v románe“, však zároveň pripomínajú báseň – tým, ako autor s alchymistickou presnosťou volí slová, tým, aké nám v mysli evokuje obrazy, tým, ako sa trpezlivo a jemne dotýka čohosi krehkého, vzácneho a pominuteľného. Toho, čo dôverne poznáme, toho, čo je bolestivé aj krásne, toho, o čom niekedy mlčíme a inokedy o tom túžime kričať.
O niektorých knihách sa hovorí, že sú zo života. O knihe Hodiny si trúfam povedať, že je živá.