Autori a autorky tohto čísla

Miklós Mészöly

Miklós Mészöly

Miklós MészölyFoto: Magyar Irodalmi Emlékházak

(1921, Szekszárd – 2001, Budapešť), vlastným menom Miklós Molnár. Študoval právo na Univerzite P. Pázmaňa, v roku 1944 sa dostal na front, kde skončil najprv ako zbeh, potom ako zajatec. Po vojne sa usadil v Budapešti, zoznámil sa s budúcou manželkou, detskou psychologičkou a tanatologičkou, spisovateľkou Alaine Polcz, autorkou strhujúcej prózy Žena na fronte (Asszony a fronton, 1991), s ktorou prežil ďalších päťdesiat búrlivých rokov. Vystriedal viacero zamestnaní, od polovice 50. rokov bol spisovateľom v slobodnom povolaní. Pre neustále prieťahy s vtedajšou mocou sa čiastočne utiahol do rodného mesta, kde sa napriek niekoľkoročnému zákazu publikovať začal intenzívne venovať písaniu. Jeho najznámejšie diela sú romány Az atléta halála (Smrť atléta, 1966), Saulus (1968), Film (1976)Családáradás (Rodinná záplava, 1995) a krátke prózy, napr. v zbierke Jelentés öt egérről (Hlásenie o piatich myšiach, 1967), Idegen partokon (Na cudzích brehoch,1995). Písal aj divadelné hry, básne, rozprávky a publicistické články. Jeho celoživotnú spisovateľskú prácu charakterizuje úsilie o zdokonaľovanie rozprávačskej techniky, k jeho odkazu sa hlásia najzvučnejšie mená súčasnej maďarskej prózy.

Péter Esterházy

Péter Esterházy

Péter EsterházyFoto: Gabriela Magová

(1950, Budapešť –  2016, Budapešť) bol maďarský spisovateľ a esejista. Pochádzal z uhorskej šľachtickej rodiny. Vyštudoval matematiku na Univerzite ELTE, od roku 1978 bol spisovateľom v slobodnom povolaní. Kritika ho pokladá za jednu z najdôležitejších osobností postmodernej literatúry. Jeho diela sa vyznačujú využívaním interextuality, veľkého množstva odkazov, mozaiky, fragmentárnosti, v centre jeho záujmu je jazyk. Bol nositeľom viacerých významných medzinárodných ocenení a členom viacerých akadémií a vedeckých spoločností.

Esterházyho najznámejšie dielo je Harmonia cælestis (2000) o dejinách vlastnej rodiny. Do slovenčiny ho preložila Renata Deáková, v jej preklade vyšli aj ďalšie autorove knihy Opravené vydanie, Jedna žena, Jednoduchý príbeh čiarka sto stránPankreasník. V preklade Juliany Szolnokiovej vyšli Pomocné slovesá srdca a Žiadne umenie. V súčasnosti sa pripravuje slovenský výber z jeho publicistiky a esejistiky, ktorý pod názvom Život slovEseje a články vyjde v o. z. Platforma pre literatúru a výskum.

Dana Grigorcea

Dana Grigorcea

Dana GrigorceaFoto: Archív autorky

(1979 Bukurešť) je švajčiarsko-rumunská spisovateľka. Vyštudovala germanistiku a nederlandistiku, divadelnú a filmovú réžiu a žurnalistiku. Pracovala v rakúskom denníku Kurier, v rádiu Deutsche Welle v Bonne, pre televíziu Arte v Štrasburgu a ako korešpondentka pre rumunskú televíziu a rádio. Niekoľko rokov pôsobila aj ako docentka na Zürišskej vysokej škole múzických umení (ZHdK).

Svoje literárne texty po prvý raz publikovala v roku 2002 časopisecky – boli to cestopisné poviedky zo Svätej zeme, kde strávila niekoľko mesiacov v rumunskom ženskom kláštore. V roku 2011 debutovala knižne s románom Baba Rada. Život je pominuteľný ako vlasy (Baba Rada. Das Leben ist vergänglich wie die Kopfhaare, KaMeRu, 2011). V roku 2015 sa uchádzala s románom Primárny pocit neviny (Das primäre Gefühl der Schuldlosigkeit, Dörlemann, 2015) o prestížnu Cenu Ingeborg Bachmannovej a získala Cenu 3sat. Spolu s manželom, spisovateľom Periklom Monioudisom vlastní malé vydavateľstvo Telegramme-Verlag. V roku 2021 vyšiel Dane Grigorcea v renomovanom vydavateľstve Penguin Verlag najnovší román Tí, ktorí nezomierajú (Die nicht sterben). Jej romány boli preložené do viacerých jazykov. V slovenčine vyšla v roku 2019 jej novela Dáma s maghrebským psíčkom.

Dana Grigorcea je tiež fejtonistkou a autorkou mnohých úspešných kníh pre deti ako napríklad Mená kvetov (Die Namen der Blumen, Baeschlin, 2019) alebo Podľa nosa (Der Nase nach, Baeschlin, 2018). V roku 2019 vydala zbierku esejí O empatii alebo robí nás umenie lepšími? (Über Empathie oder Macht uns die Kunst zu besseren Menschen?, Telegramme Verlag, 2019).

Judit Görözdi

Judit GörözdiFoto: Eva Máthé

Judit Görözdi

je literárna vedkyňa, hungaristka. Zaoberá sa súčasnou maďarskou prózou a jej recepciou v slovenskej kultúre. Publikovala desiatky vedeckých a odborných článkov doma i v zahraničí, vydala monografie Hangyasírás, csillagmorajlás (2006) a Figúry odmlčania v próze Miklósa Mészölya (2010), Dejiny v súčasných maďarských románoch (2019), zostavila niekoľko zborníkov štúdií a tematických čísel literárnovedných časopisov v oblasti stredoeurópskej komparatistiky a literárneho transferu. Pôsobí ako riaditeľka Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied.

Lenka Nagyová

Lenka NagyováFoto: Archív autorky

Lenka Nagyová

(1992, Rimavská Sobota) štúdium prekladateľstva a tlmočníctva v špecializácii anglický a maďarský jazyk a kultúra absolvovala na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, neskôr v odbore anglický a nemecký jazyk na univerzite ELTE v Budapešti. Pracuje na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Budapešti, venuje sa prekladu a tlmočeniu, z maďarčiny prekladá poéziu a prózu.

Renata Deáková

Renata DeákováFoto: Archív autorky

Renata Deáková

vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra – hungaristika na FF UK v Bratislave. Venuje sa umeleckému prekladu súčasnej maďarskej prózy a drámy. Jej prvá knižná publikácia, preklad románu Pála Závadu Jadvigin vankúšik, bola v roku 2000 ocenená Cenou Jána Hollého. Prekladá tiež romány Pétera Esterházyho, Sándora Máraiho a divadelné hry rôznych autorov.

Tímea Krekovič Beck

Tímea Krekovič BeckFoto: Miloš Krekovič

Tímea Krekovič Beck

je reportérka a prekladateľka. Vo vlastných textoch sa venuje slovenskému juhu. Do slovenčiny preložila novelu Ferenca Czinkiho Bratislavské metro a román Gábora Zoltána Orgia. V súčasnosti pracuje na preklade románu Satanské tango Lászlóa Krasznahorkaiho.

Gabriela Magová

Gabriela MagováFoto: Archív autorky

Gabriela Magová

vyštudovala slovenčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pracovala v Ústave svetovej literatúry SAV. Prekladá prózu a poéziu z maďarčiny. Knižne jej vyšli preklady románov Györgya Dragomána (Biely kráľ, Hranica), Sándora Máraiho (Vzbúrenci, Hlas, Posila) a Antala Szerba (Cesta za mesačnej noci), poviedkových zbierok Józsefa Gazdaga a Pála Száza, zbierky básní Krisztiny Tóth a monografie Endreho Bojtára Vysnívali sme si vlasť a národ. Je spoluzostavovateľkou kníh Tvorivosť literárnej recepcie (2008, s J. Görözdi) a Deväť životov: Rozhovory o preklade a literárnom živote (2015, s R. Passiom).V rokoch 2016 až 2018 bola šéfredaktorkou Revue svetovej literatúry. V súčasnosti pracuje ako redaktorka v Slovenskom rozhlase a je šéfredaktorka časopisu Verzia.

Eva Andrejčáková

Eva AndrejčákováFoto: Archív autorky

Eva Andrejčáková

(1970) sa narodila v Komárne, vyštudovala slovenčinu a estetiku na FiF UK v Bratislave, ako novinárka začínala v československom týždenníku Mosty, v rokoch 2000 až 2018 pôsobila v denníku SME ako redaktorka kultúry, kde stále príležitostne prispieva. Spolupracuje s internetovým magazínom Dunszt.sk. Od roku 2020 pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV. Venuje sa umeleckému prekladu z maďarčiny, prekladala denníky Ladislava Mednyánszkeho, románovú trilógiu Lászlóa Mártona, poéziu pre deti aj dospelých zo zbierok Virág Erdősovej a Dániela Varróa. Preložila poviedky viacerých súčasných maďarských autorov a autoriek (László Darvasi, Zsuzsa Forgács, János Háy a ďalší), ako aj niekoľko drám (Viktor Bodó, Dániel Kovács, Péter Závada). V apríli 2021 jej vyšiel v preklade román Pála Závadu Prirodzené svetlo a knižná esej Pétera Nádasa Vlastná smrť.

Jitka Rožňová

Jitka RožňováFoto: Archív autorky

Jitka Rožňová

(1976) je poetka, prekladateľka a vysokoškolská pedagogička. Prednáša na Katedre žurnalistiky FF UKF v Nitre. Doposiaľ preložila vyše tridsať prozaických a básnických titulov, divadelných hier a umenovedných publikácií z maďarčiny do slovenčiny. Ako prekladateľka sa podieľala na príprave a realizácii mnohých domácich i zahraničných literárnych a kultúrnych podujatí (Ars Poetica, Ars litera, Cap à l’Est – Európsky festival poézie, divadla a hudby, Noc literatúry, Divadelná Nitra a iné). Je laureátkou dvoch prémií Ceny Jána Hollého (za preklad Denníkov Ladislava Mednyánszkeho a románu Esterina pozostalosť Sándora Máraiho) a autorkou dvoch dvojjazyčných básnických zbierok Zhasínanie svetiel /Lámpaoltás (2010) a Spriadanie slov/Helyrerakott szavak (2013). Vyše desať rokov bola redaktorkou literárneho časopisu Revue aktuálnej kultúry; v súčasnosti je členkou redakčnej rady časopisu Fraktál. Žije v Nových Zámkoch.

Paulína Šedíková Čuhová

Paulína Šedíková ČuhováFoto: Archív autorky

Paulína Šedíková Čuhová

Germanistka, pedagogička, občasná moderátorka a recenzentka z Banskej Bystrice. Prekladá z nemčiny, medzi jej najnovšie preložené tituly patrí román Daniela Specka Bella Germania (Inaque, 2020) a Právna nejasnosť jedného manželstva od Olgy Grjasnowa (Literárna bašta, 2020).

Rita Koszorús

Rita Koszorúsfoto: Marcus Oliver Obert

Rita Koszorús

(1989 Bratislava) svoje výtvarné štúdiá začala na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave. V rokoch 2008 až 2014 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, najskôr na oddelení voľnej grafiky, neskôr na katedre maľby v ateliéri pod vedením prof. Daniela Fischera. V roku 2013 absolvovala stáž na Akadémii krásnych umení v Budapešti v ateliéri pod vedením Imreho Buktu. Zúčastnila sa na niekoľkých zahraničných rezidenciách a sympóziách. Aktívne sa prezentuje na samostatných a skupinových výstavách doma a v zahraničí. Bola štyrikrát finalistkou súťaže Maľba roka a raz Nadácie Novum.

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!