Frank Tallis: Žiť sa musí anotácia

Britský spisovateľ a psychoterapeut Frank Tallis priniesol svoju knihu o dejinách a prínosoch psychoterapie Žiť sa musí v čase, keď „štatistiky duševného zdravia ukazujú, že ako sa podmienky na život zlepšujú, my (a naše deti) sme čoraz smutnejší, ustarostenejší a osamelejší. Môžeme očakávať, že v dô­sledku pandémie spôsobenej vírusom Covid-19 tieto čísla stúpnu nielen krátkodobo, ale aj dlhodobo.“

 

Ako sám dobre vie, nie každý, kto sa trápi, vyhľadá odbornú pomoc. Práve preto spísal prehľad dejín a prístupov psychoterapie od Freudovej psychoanalýzy po Shapirovej EMDR, od liečby rozprávaním cez elektrošoky až po extrémne nápady ako navodzovanie umelej kómy na potlačenie traumatických spomienok. Predstavuje prelomové objavy aj slepé uličky (občas úsmevné, občas kruté) v rôznych oblastiach: bezpečie, identita, sex, chcenie, zmysel a ďalšie. Cez príbehy veľkých postáv psychológie a psychiatrie aj cez príbehy svojich pacientov a pacientiek opisuje vývoj predstáv o ľudskom vnútre a rôzne pokusy rozdeliť a kategorizovať jeho pochody. To všetko veľmi zrozumiteľným a prístupným jazykom, lebo jeho zámerom bolo osloviť širokú verejnosť a azda ju primäť k lepšej starostlivosti o svoje duševné zdravie.

 

Text sprevádzajú fotografie osobností či umeleckých diel, na ktorých Tallis ilustruje niektoré opisované javy – okrem iných tu nájdeme napríklad niekoľko obrazov amerického maliara Edwarda Hoppera.

 

Tallis neponúka skratkovité návody na životné šťastie, ale ukazuje, aká rôznorodá a nápaditá je psychoterapeutická prax, ktorá sa snaží na každú ťažkosť a trápenie nájsť tú najvhodnejšiu metódu liečby.

 

Pre mňa bol preklad tejto knihy počas celosvetového lockdownu asi tou najlepšou terapiou. Už len čítať si o rôznych prístupoch a predstavovať si, ako by zabrali, je veľká pomoc. Pri hľadaní odborných termínov som si veľakrát preštudovala aj čosi viac, len tak, zo zvedavosti. Listovala som si v lexikóne psychológie, začítala sa do života Viktora Frankla, ktorý skúmal svojich spoluväzňov v koncentračnom tábore a zistil, že nezáleží na vonkajších podmienkach, ale oveľa viac na tom, ako ich vnútorne prežívame. Pustila som sa diel Ericha Fromma, skúmala som, Ako sa ľudia hrajú podľa Erica Berna, zišla sa mi aj Psychológia pre násťročných, ktorú som kedysi kúpila synovi. V citáciách sa objavili aj Richard Dawkins, Daniel Kahneman, Olivia Laing a mnohí ďalší a ďalšie.

 

Kniha prešla odbornou redakciou, ďakujem za ňu psychoterapeutke Ľubici Kečkešovej, s ktorou som spolupracovala už pri preklade Tallisovej prvej knihy z jeho psychoterapeutickej praxe Nevyliečiteľný romantik.

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!