Dag Solstad: Román 2019.
Tretí a posledný román o Bjørnovi Hansenovi preklad

Z nórčiny preložila Anna Fosse

Po tom, ako sa vrátil zo svojej návštevy v meste Bø, začal opäť žiť život, o ktorom si sám myslel, že mu ho prináleží žiť. Utvrdil sa v tom, keď nedlho po polnoci prišiel do svojho bytu v osloskej mestskej časti Grønland, po tej nečakanej návšteve v meste Bø u syna a jeho rodiny, ktorej sa takmer 15 rokov neozval, až kým sa tam z ničoho nič nevybral v roku 2009 navštíviť svojho jediného vnuka, ktorého nikdy predtým nevidel. Keď sa vrátil do Osla po tomto bezútešnom, nuž, áno, katastrofálnom výlete do celkom iného života a spôsobu bytia, začal znova žiť svoj pôvodný. Inej cesty nebolo. Už beztak bol jasne zaradený, 67 rokov, čerstvý dôchodca, niekdajší kriminálnik, osud, ktorý stvoril sám seba, osamelý, s nástojčivou výdržou na ceste k úplnému a definitívnemu koncu. Bjørn Hansen sa vrátil z Bø a mal pred sebou ešte veľa rokov zoči-voči tomu, o čom vedel, že určite príde. Roky, ktoré nasledovali, si vyžiadali svoje, boli pomalé, ale ako ten čas rýchlo letí! Onedlho to bude deväť rokov a momentálne sa píše rok 2018. Z Bjørna Hansena sa medzitým stal 77-ročný starý muž, takmer starec.

V tom…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Dag Solstad

Dag Solstad

Dag SolstadFoto: David Konečný

sa narodil 16. júla 1941 v meste Sandefjord na západ od Osla. Vyskúšal si prácu učiteľa aj publicistu, prispieval napríklad do vplyvného ľavicovo orientovaného časopisu Profil, ale je predovšetkým prozaikom. Patrí v dobrom zmysle slova k čítankovým súčasným nórskym autorom. Vďaka charakteristickému výzoru a prejavu, ktorý je vďačným námetom pre imitátorov, ho v Nórsku poznajú aj tí, ktorí inak literatúru zvlášť nevyhľadávajú. Čitatelia doma aj v zahraničí ho zasa poznajú vďaka jeho hľadačskému, rôznorodému, a predsa okamžite rozpoznateľnému štýlu.

Rozsiahlym doterajším dielom doteraz vyryl v nórskej literárnej krajine brázdu, ktorá pokrýva niekoľko desaťročí. Literárni historici ho zhodne zaraďujú medzi najvýznamnejších moderných nórskych románopiscov, ale aj esejistov. Prejavil sa tiež ako spoluautor reportážnej literatúry so športovou tematikou. Debutoval v roku 1965 poviedkovou zbierkou Spiraler (Špirály), v ktorej sa do istej miery zrkadlí inšpirácia Franzom Kafkom. Získal množstvo významných ocenení, vrátane ceny Severskej rady za literatúru v roku 1989 za Roman 1987

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Anna Fosse

Anna FosseFoto: Archív autorky

Anna Fosse

(1986) je absolventkou odboru nemecký jazyk a kultúra – švédsky jazyk a kultúra na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 2011 – 2017 sa ako interná doktorandka v Ústave svetovej literatúry SAV zaoberala témou tragiky v súčasnej severskej dráme pod vedením doc. PhDr. Milana Žitného, CSc.. Popri výskumnej a recenzentskej činnosti sa venuje umeleckému prekladu zo škandinávskych jazykov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!