Klimatický román Maje Lunde

Román Sen o strome rozpráva príbeh komunity v izolovanej osade na Špicbergoch v blízkej budúcnosti okolo roku 2100, po zjavných globálnych klimaticko-environmentálnych zmenách. Títo ľudia žijú jednoduchým, predmoderným spôsobom života na „smetisku“ moderného človeka, používajú posledné zvyšky bavlnených textílií, umelohmotných hračiek a iných materiálov, ktoré už nemajú kde získať, donekonečna všetko opravujú. Zároveň sú správcami vzácneho pokladu a svetového dedičstva – Špicberského globálneho úložiska semien (skutočne založeného nórskou vládou v roku 2008), ktoré hlboko v permafroste uchováva semená dávno sa nevyskytujúcich rastlinných druhov z celého sveta. Lunde prináša mrazivý príbeh o našej zodpovednosti voči tejto planéte, ktorú máme nielen ako druh, ale aj ako jednotlivci. Píše o rodičoch a deťoch, o putách, ktoré nás spájajú, a tiež o láske k prírode. Nabáda nás klásť si otázky, na ktoré hľadá odpoveď aj naša súčasná doba: ako sa stal homo sapiens druhom, ktorý všetko zmenil? Zaslúžime si vládnuť prírode? A nie sme aj my ohrozeným druhom?

Maja Lunde podáva svoje príbehy o vážnych témach pútavým štýlom a zrozumiteľným, jasným jazykom, vďaka čomu sa výborne prekladajú a v neposlednom rade aj dobre čítajú, o čom rozhodne svedčí aj ich celosvetová popularita. Najväčšiu prekladateľskú výzvu v prípade tohto románu pre mňa predstavovalo overovanie reálnych geografických názvov a stavieb na Špicbergoch, ako aj rôznych termínov z oblasti botaniky a biológie. Taktiež som sa musela do istej miery zorientovať v lodiarskej terminológii a oboznámiť sa so smutným, no o to zaujímavejším príbehom významného ruského biológa a genetika Nikolaja Ivanoviča Vavilova, ktorý zahynul v dôsledku podvýživy v období stalinských represií vo väzení v Saratove.

Prečítajte si:

Maja Lunde: Sen o strome

Zuzana Bátorová Vahančíková

Zuzana Bátorová VahančíkováFoto: Archív autorky

Zuzana Bátorová Vahančíková

vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii anglický jazyk a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Následne získala titul M.Phil. v odbore anglická literatúra na Univerzite v Bergene v Nórsku, kde zároveň absolvovala kurzy nórskeho jazyka a ukončila ich štátnou jazykovou skúškou. Venuje sa prekladu súčasnej nórskej beletrie (napríklad V pokročilom štádiu od Niny Lykke, Hviezdna brána od Ingvild Rishøi, Bábkar od Josteina Gaardera), ako aj literatúry pre deti a mládež (Snehová sestraStrážkyňa slnka od Maje Lunde, Náš malý raj od Marianne Kaurin). Pôsobí tiež ako lektorka nórčiny a angličtiny.

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!